Anglický romantický vidiek
Na ktorom som nebola. Vybrala som sa na prechádzku po poliach, vedľa ktorých som vyrastala, utekala do nich hrať sa, vymýšľala si príbehy o plesoch, princoch a v hlave všetko prežívala. Aj keď možno na to nevyzerám, zbožňujem prírodu, najmä takú dedinskú, pokojnú, do ktorej môžem pred všetkým utiecť a len počúvať ticho. A jednou z častých predstáv, v puberte, je práve to prechádzanie sa po širokých láňach a znenazdajky nevysvetliteľne stretnúť svoju lásku. Áno, je to veľmi epické, ale sem-tam som citlivá duša, ktorá zbožňuje Pýchu a predsudok. A práve tento príbeh vo mne evokovala príroda počas mojej chvíle so mnou samou. (ževraj mám podľa fotiek veľmi rada bobule všelijaké) (a ževraj by nerozmazaná bola táto fotka dobrá)