Eda fotí a píše

..pretože takto Česi a Ostravania volajú Colours of Ostrava, kde som sa tento rok ocitla, popravde zhodou náhod a jednou Berkinou otázkou, či nechcem ísť. Why not. Už minulý rok som pozerala lístky, aj tento vlastne, len to aj so stanovaním vychádza pomerne draho. No lenže pozor. Keď dostane Eda ponuku ísť na Colours s lístkom z firmy, ktorá je asi druhým najväčším sponzorom a spať na byte, nepovie nie. Nie?  Človek mieni a....tak šiel nakoniec so mnou Tomáš a nie Berka. Aj napriek tomu sme si vychutnali nielen festival, ale aj Ostravu, ako sa len dalo, v rámci daždivého počasia.  Industriálny priestor...pfú. K tomu len toľko, že to človek potrebuje vidieť. Aj na fotkách to inak vyzerá.... Byť tam s väčším počtom ľudí, ktorí, máte pocit, sú všade a nemôžete pred nimi ujsť....no niekedy ma to dosť rozčuľovalo a v duši som hladila svoju milovanú spomienku na Pohodu a letisko. Ale Dolní Vítkovice majú svoje čaro. Mali aj množstvo headlinerov, ja som konečne videla Tame Impalu, na

V mojom okolí chvíľkovo na všetkých dôjde také to želanie: Ách, šiel by som už na nejakú svadbu. Aj ja som ho mala, preto som sa tešila ako malá, keď som sa dozvedela, že sa moja teta (sesternica mojej mamky, ja neviem rodinné vzťahovosti) ide vydávať. Za muža si vzala chlapa, s ktorým sa zoznámila v Prešove a svadba bola tiež v Prešove,čomu som sa tešila, veď Prešov ♥. Viac som sa tešila, keď som sa dozvedela, že si môžem vziať aj svoje +1. Dlho, predlho, úpenlivo, ani som nespala, som rozmýšľala, koho asi tak vziať...Ale kdeže. Šiel on. Svadba to bola podľa mňa veľmi milá, priateľská, zábavná, sýta, tancujúca, spievajúca, ľudovkárska, pijúca, rodinná,...bola to veľmi dobrá svadba, na ktorej som sa cítila šťastná a v kostole mi ušla slzička (keď ste sa s nevestou hrávali s barbienami a spomeniete si na to, keď ju vidíte pred kňazom,no...na počudovanie som citlivá duša). Nechcela som ale fotiť nejako extrémne veľa, na to tam boli íní...tak mám skôr našu rodinnú partiu. Čo je ina

Ako inak, nechýbala som na Pohode 2016, aj napriek problémom s lístkom (ó áno, viem, že nie je veľa debilov, ktorí ho pri upratovaní vyhodia).  Tento ročník bol pre mňa asi najviac pohodový a rekreačný. Samozrejme, šli sme domov rozbití ako (inak než) cigánske hračky, ale celý festival sa nevyskytol nejaký problém, vážne riešenia alebo ponáhľačky. A to si vážim asi najviac. A prvýkrát sme vlastne boli všetci na Pohode tak, že sme si reálne kúpili lístok. Nik nebrigádoval, nedobrovoľníčil ani nič. To vám je sakramentsky iný pocit vychutnávania! Pripekalo nás poriadne celý čas, opálení sme doteraz (rým jak lusk), koncerty boli niektoré viac, iné menej oslňujúce, videli sme s Lukášom, čo sme chceli alebo čo možno aj on až tak veľmi nechcel (Ho99o9 sa mu nepáčil), vedeli sme sa rozdeliť (Stroon - Walter Schnitzelsson), tancovali na Bordella a ja sa potupne priznávam k plaču (Lola Marsh).  Tento ročník som porušila svoju dávnu vetu, že s frajerom nepôjdem na festival, že to je