Zvyky a tradície, ktoré definujú pár
Keď som v poslednom ročníku vysokej školy chodila na birmovaneckú náuku (áno, až vtedy, #mladaeda=rebeleda), páčilo sa mi, ako nám otec Pavol z UPC v Prešove rozprával, že keď sa dvaja stanú manželmi a rodinou, mali by tráviť vianočné a veľkonočné sviatky spolu dvaja, hoci aj sami, aby si vytvárali vlastné tradície, ktoré budú udržiavať aj keď sa rodina zväčší o deti. Veľmi s touto ideou súhlasím a neviem sa dočkať prvých spoločných Vianoc, kedy budeme počas Štedrého dňa s Fabiom spolu variť (jemu rybu, mne rysku, jemu zemiaky, mne zemiakový šalát :D), popíjať pritom vínku a počúvať napríklad Zrní alebo Katarziinu Agnostiku... Kým sa ale toto stane, premýšľam nad tým, aké máme doterajšie zvyky ako pár. Sú to maličkosti, ako že si dáme pusu na ústa vždy, keď sa stretneme. Mojím zvykom je aj robiť Lukášovi zle a olizovať mu líce, lebo to neznáša. Alebo je naším nechceným zvykom aj to, že spolu máme obvykle len selfie na mobil (prednedávnom som objavila čaro samospúšte na mobile, ta