Eda fotí a píše

Na ktorom som nebola. Vybrala som sa na prechádzku po poliach, vedľa ktorých som vyrastala, utekala do nich hrať sa, vymýšľala si príbehy o plesoch, princoch a v hlave všetko prežívala. Aj keď možno na to nevyzerám, zbožňujem prírodu, najmä takú dedinskú, pokojnú, do ktorej môžem pred všetkým utiecť a len počúvať ticho. A jednou z častých predstáv, v puberte, je práve to prechádzanie sa po širokých láňach a znenazdajky nevysvetliteľne stretnúť svoju lásku. Áno, je to veľmi epické, ale sem-tam som citlivá duša, ktorá zbožňuje Pýchu a predsudok. A práve tento príbeh vo mne evokovala príroda počas mojej chvíle so mnou samou. (ževraj mám podľa fotiek veľmi rada bobule všelijaké)                                             (a ževraj by nerozmazaná bola táto fotka dobrá)

Pôvodne to mal byť výlet na Šarišský hrad, no keďže na konci októbra isť tú hodinku hore na kopec a potom aj dole o pol 4 poobede...nie je práve najlepší nápad. Veď hneď keď zapadne slnko, je zima a noc. Tak sme sa len prešli po grúni (Lukášove slovo) a pofotila som šípky a kopce malé. A Lukáša. A pri nahadzovaní fotiek mi napadlo Búrlivé výšiny. Len toľko.

Keďže som mala prvýkrát čiernobiely film a bola krásna farebná jeseň, chcela som za každú cenu dofotiť film. Preto som sa zamerala v posledných záberoch, keď som už po každom jednom mala pocit, že končíme, samote na intrákovskej izbe. Fotila som, čo mi napadlo, čo podľa mňa dobre vyzeralo a každé cvaknutie som si odobrila tým, že z toho vyjde nejaká hipsterská pseudoumelecká fotka istotne. Trošku erotična:

Tak, názov príspevku úplne súhlasí s obsahom najbližších dvoch, možno troch ďalších sérií fotečiek. V predajni, keď mi ponúkli čiernobiely film, som ostala zarazená, že prečo som ho vlastne doteraz nikdy nevyskúšala.Keď sme sa potom s Lukášom na prechádzke fotili, bola som aj dosť sklamaná/nasratá, že som si na túto krásnu farebnú jeseň, aká práve je, založila do analógu čiernobiely film. Ale mám pocit, že black&white fotky majú dosť...iné čaro. A najmä som prišla na to, že na čiernobielo sa fotí, aspoň mne, ešte o čosi ťažšie. Obzvlášť čo sa týka ostrenia. Tak vám teda najprv ukážem, aká je krásna farebná jeseň na čiernobielom neporiadne zaostrenom filme, aneb cesta do Kauflandu s Lukášom.

Je dedina pri Vranove, kde je Bukóza a kde býva Fabio. A kde majú strašne blízko k Ondave. Tento fakt ja, vyznávač pravých dedinských zásad a zvyklostí a ignorant moderných trendov nekúpať sa v prastarých vodách, kde sa kúpali naši rodičia, prarodičia, atď, prijímam mega pozitívne. Mňa blízkosť rieky Ondavy dostala. Okúpali sme sa, dekovali, myslím, že 1. septembra, a ešte predtým som sa nechala očariť krásnym opusteným domom. (Smola len, že je v Hencovciach.) nie, nezbil ma potom :) slnenie som dostala z lásky

Ja viem. Škola začala už dávno. Stredoškolákom až pradávno. Ale hľa - tu je pár krásnych spomienok na náš prvý deň v škole tento rok. Baša a Terez prepalení vampíri

Tak sa raz pred školským rokom podarilo spojiť potrebné s príjemným. Presťahovať veci na internát mi pomohol Jay, pričom sme po ceste do Prešova nabrali na výlet aj Fabia. A tak sme si pod Čičvou detsky rozkošnícky spríjemnili tripo-povinnosť :) Jay - šofér Neúspešné hľadanie hamburgeru foto by Džejuško (jeho popis k fotke)

Je september, čas vinobrania, burčiaku, dožínk...bez dažďa by šlo o najkrajšie obdobie roka podľa mňa. Babka s dedom prikrývajú hrozná záclonami, aby ich neodzobovali vrabce. Podľa mňa pôsobia záclony v záhrade panensky čisto a evokujú presne ten najpríjemnejší septembrový čas.

Festivalové leto nemôže byť bez Grejpu, ktorý mal pre mňa lepší line-up ako Pohoda a na ktorý som prvýkrát šla s veľkou partiou kamošov.  A navyše som bola aj prvýkrát s frajerom na festivale. A zvládli sme to bez ujmy. Aj napriek búrke. Tá bola mojou prvou búrkou festivalovou. Som príliš spokojný a šťastný človek. :) crew  :)

Áno, aj ja si rada sem-tam spravím selfie fotku, resp. svojku, podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Pravdou je, že pri fotení sa na analóg vidím len vo veľmi malom zrkadielku to, čo vidí objektív. Miera zaostrenia je samostatnou kapitolou :D Ale akosi som si zaviedla takú vlastnú tradíciu so selfie na analóg a mám to rada. Pretože mám rada ľudí, s ktorými sa fotím :) 1. selfie, zima 2015, Trebišov Bašula, jar ´15, Prešov Janka a Dado, Veľká noc ´15, Trebišov Fabio, jar ´15, Prešov Maruška a Anička, leto ´15, Trebišov