Eda fotí a píše

Chcela by som povedať, že mám plesovú päťročnú tradíciu a ách , ako mi to bude chýbať. No pravda je taká, že mám "len" štvorročnú plesovú históriu. A chýbať mi to bude asi o to viac, ten jeden rok navyše.... by som chcela veľmi teraz niekde vtesnať.  Veľa ľudí sa čuduje, že naozaj nechcem skončiť vysokú školu, ale chcem ďalej pokračovať v štúdiu, na ktoré každý nadáva a sťažuje sa, že je to ťažké (podľa mňa úprimne nie je). No tak, ako sme sa popriznávali v rozlúčkovom videu viacerí... tak tak je pre nás práve vysoká škola práve tým obdobím života, keď sme sa začali angažovať, aktivizovali sme naše mysle a telá, tvorili, vymýšľali, smiali sa, natáčali hlúposti, smiali sa na natočených hlúpostiach spolužiakov... To je to, čo nechcem, aby skončilo. Ten pocit, že v škole som predsa len už nejaký ten človek, ktorý niečo vie, niečo zvládne, má kolektív, na ktorý sa vie obrátiť. Čo z toho ma už teraz s otvorenou náručou čaká vonku?  Svoje bakalárske štúdium som strávil

Viem, že už dávno máme chladnú jeseň. Včera sa mi ale podarilo dokončiť posledný film z leta, z ktorého som sa tešila, keďže som popravde ani netušila, čo na ňom bude. A tak som sa rozhodla, že si urobím výber fotiek z letných zážitkov a výletov. Hľa... Prvý je náš posledný tatranský výlet - výstup na Téryho chatu   idylka   Liptovská mara bola mojou túžobnou destináciou už minulé leto, no Lukáš ma tam vzal až toto leto. Viac sme fotili na digital, no pšeničnému poľu som neodolala...   Dni mesta Trebišov a krásna zmes ľudí, ktorých mám rada...  Janulka Taká aktuálne tematická, z Tomášových narodenín... Skanzen v Humennom... Cesta na Hincovo   najkrajšia fotka, akú som kedy urobila kamzíky

...alebo rozlúčkový blog špeciálne venovaný Nike. Pretože odchádza konečne zo Slovenska a verím, že sa jej bude dariť.  Cez leto som ju navštívila v jej rodnom meste, o ktorom mi vždy rozprávala tak pekne, že som umierala túžbou zavítať k nej. Byt jej ocko veľmi pekne prerobil... A mesto mi pripadalo tak letne ospalo a historicky. Dostala ma najmä blízkosť mesta k Tatrám (neuvedomovala som si ju) a okolité tatranské dediny a mestá. Vážne to je z Kežmarku do Tatier len na skok... Pár teplých slov pre Niku: Nakoľko som si za tento rok, keď ste ma nechali po bakalárovi samú v Prešove, zvykla, že my dve fungujeme píšucky, verím, že to budem zvládať bez teba. Keď však náhodou bude mať nejaký koncert Selah Sue alebo Para, bude mi ľúto, že volať ťa by bolo zbytočné. Nádej umiera posledná, a preto si ešte my dve užijeme aj na Pohode!   Aj v KK sú hipsteri  Popravde si nepamätám, čo to sú za budovy. Budeš chýbať.

Prosím pekne, toto bol pre mňa asi ten najkrajší víkendový čas (aj keď šlo o nedeľu a pondelok). Vybrali sme sa pôvodne v skvelej štvorici Edita team, že ideme stanovať na Domašu. Pridali sa k nám Majo s Mirkou a prišiel nás pozrieť večer aj posledný jenčovský pár. Tak. Ja byť chlapec, asi tiež by som chcela mať viac bratov. Ako dievča by som nechcela mať toľko sestier, príliš by sme si kradli oblečenie. Stačí, keď to teraz občas robím mamke ja. Domaša - Monika. Rekreačná oblasť, ktorá (ako sme usúdili na základe úžasných odhadov) susedí s Evou, teda oblasťou, kde niekedy boli vychýrené diskotéky (viem od mamky a babky), a teda aj tam to isto niekedy žilo. A teraz? Opustený priestor, premenený na camping, ktorý sa majiteľ snaží oživiť. Nové wc, sprchy parádne aj poriadny bar s jedlom (och, klobása ♥). Tak strašne by som si priala, aby sa podarilo oživiť viac takéto domácke dovolenky. Lebo podľa mňa je byť na čo hrdý. Nielen na Tatry, kde chodí dnes každý (šak aj ja), ale aj na vod

Dhšie som uvažovala, či to tu tak pomiešať, posynkretizovať, zhybridizovať, že sem hodím aj fotky zo zrkadlovky. Naozaj, dosť som bola proti vo vnútri, ale chcela sa aj pochváliť predsa len ostrejšími fotkami než tými, čo mi vyjdú z filmu... Tak, tu to je. A popravde si myslím, že toto je asi najlepšia možná verzia digitálu na mojom analógovom blogu. Pretože som v Zoo Kontakt úplne pozabudla na analóg v ruksaku na stanici v Liptovskom Mikuláši a focila a focila na digitál, pretože na zrkadlovke je taká možnosť, pamäťovka sa nevyfotí tak skoro a viac pokusov niekedy zláka... Pôvodne sme tu mali ísť sami s Lukášom, cestou na našu stanovačku na Liptovskej Mare, ktorú som od Lukáša mala sľúbenú už od minulého leta. Večer predtým som to spomenula, akurát na "Daniela", a tak sa k nám pridali aj môj brat Dado s frajerkou Diou, ktorí sa tešili na korytnačku, a to sme s Lukášom nechápali... No Lukáš sa tešil na klietku s vtákmi... ale veď to všetko uvidíte. Po výbere fotiek som