Posledný mediálny ples

decembra 05, 2016

Chcela by som povedať, že mám plesovú päťročnú tradíciu a ách, ako mi to bude chýbať. No pravda je taká, že mám "len" štvorročnú plesovú históriu. A chýbať mi to bude asi o to viac, ten jeden rok navyše.... by som chcela veľmi teraz niekde vtesnať.

Veľa ľudí sa čuduje, že naozaj nechcem skončiť vysokú školu, ale chcem ďalej pokračovať v štúdiu, na ktoré každý nadáva a sťažuje sa, že je to ťažké (podľa mňa úprimne nie je). No tak, ako sme sa popriznávali v rozlúčkovom videu viacerí... tak tak je pre nás práve vysoká škola práve tým obdobím života, keď sme sa začali angažovať, aktivizovali sme naše mysle a telá, tvorili, vymýšľali, smiali sa, natáčali hlúposti, smiali sa na natočených hlúpostiach spolužiakov...

To je to, čo nechcem, aby skončilo. Ten pocit, že v škole som predsa len už nejaký ten človek, ktorý niečo vie, niečo zvládne, má kolektív, na ktorý sa vie obrátiť. Čo z toho ma už teraz s otvorenou náručou čaká vonku?

Svoje bakalárske štúdium som strávila s tými najpokrvnejšími babami, aké si len viete predstaviť. Keď už nič iné (aj keď to nie je pravda), tak táto škola mi dala Aničku a Niku.

Moje magisterské štúdium mi dalo možnosť spoznať nových ľudí (moji kamoši odišli, áno). Podarila sa taká vec, že produkujem Varešky, ktoré vraj ľudia pozerajú naozaj. Mám najšikovnejšiu kamošku Aďku, vtipnú Moniku, ktorá je za každú somarinu. Musím tu napísať aj že mám Evu, lebo by sa na mňa asi pohnevala :D

Aha a áno, boli sme na poslednom mediálnom plese. Čakala som, že budem plakať. Neprišiel plač. Bol len smiech a chuť vychutnať si posledný slávnostný večer na škole. S učiteľmi, ktorí sú už skôr vaši kamoši, so spolužiakmi, s ktorými nechcete ukončiť kontakt po škole, s mladšími ročníkmi, s ktorými by som si to hneď vymenila...