O zlej manželke

 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina.

film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020)

Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom. Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fakt zlá mačka. 

Všetku pozornosť, ktorú si vyžaduje a na ktorú je od nás dvoch zvyknutá, jej teraz musí dávať len on. Čo by bolo fajn, keby môj muž nebol môj muž - muž, ktorý po robote uteká do skúšobne, na skúšky a nemáva čas prať či variť. Ja som s tým zžitá a som rada, že som doma sama, vysvetlite to však satanovi, ktorý potajomky očúra záclonu, keď nie ste doma a mali by ste. Alebo vám očúra nachystané oblečenie na zbalenie, lebo vie, že idete preč. Ale Lukáš to aj bezo mňa dáva ako pán a ešte mi aj fotí potrebné dokumenty na úrad práce. Zvláda hladkať rozmaznanú mačičku Selminu, aj keď mi na ňu nadáva a už sme dospeli do štádia: "Edita, poď už prosím domov, bo som na tu mačku fakt zlý..." 

keď už nemáš na čo iné mínať film...

Jeho storky z domova ma počas 6 intenzívnych týždňoch ukotvovali v tom, aby som nestratila samú seba a to, kým som doma. Zároveň som však bola (som) toto leto maximálne mimo. Ako som spomínala, už predtým som si nebola istá, kedy presne má narodeniny. Tento rok som s ním narodeniny poriadne neoslávila, nič som mu nekúpila, ani ten hlúpy hamburger na obed som mu neobjednala, maximálne som mu napísala správu - ako hociktorým známym aj menej známym ľuďom, keď ma na to FB upozorní. Keďže som človek, ktorý miluje plánovať narodeninové oslavy, chystať darčekové balíčky a predstavuje si, že narodeninový deň musí vyzerať tak, ako oslávenec, sklamala som asi viac ako Fabia seba. A smutné je, že sa mi to nestalo len pri Lukášovi, ale aj pri ďalších blízkych ľuďoch, za čo sa im ospravedlňujem. K tomu musím pridať, že Fabio sa práveže tešil, že bude mať prvý rok narodeniny alone, o akých sníval. 

Kým sa ja sebatrýznim a bičujem za nenapĺňanie mojej role, môj manžel je skvelý a podporuje ma vo všetkom, čo si zmyslím (ak to je reálne a ak nejde o míňanie peňazí). Ja sa učím neviniť sa a nepozerať sa na životy ostatných - ktorí majú čas ísť na dovolenku, ktorí vychovávajú nového člena spoločnosti, ktorí stavajú svoj domov... Lebo my sme spolu momentálne na inej ceste. Spoločne, aj každý zvlášť, a opäť spolu. A bude to znieť ako klišé, ale kým je medzi nami to spolu, bude dobre hocijak.