First day at school


Ja viem. Škola začala už dávno. Stredoškolákom až pradávno.

Ale hľa - tu je pár krásnych spomienok na náš prvý deň v škole tento rok.

Baša a Terez


prepalení vampíri


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Tri roky a stále na tom istom?

Obraz
Bolo dlho ticho. Lebo toho bolo veľa. Ale úprimne, nemám rada, ak niekto používa pojem "mám toho veľa" ako ospravedlnenie. Myslím, že všetci toho máme veľa. Každý svoje, niekto menšie trápenia, niekto väčšie. Pre jedného je náročné makať na papierovačkách, pre druhého cally a socializácia. Všetci ale máme životy, prácu, ľudí, ktorým sa chceme a ľudí, ktorým sa musíme venovať. A občas musíme riešiť pranie, upratovanie a aj seba. Takže takto: bolo dlho ticho, lebo sa diali veci, ktoré som skôr vyrozprávala než vypísala. Teraz sa už cítim byť viac súca a sama sebou k písaniu.  Tak uvidíme.  Skončila som svoj tretí rok učenia. A ešte nie posledný. Aj keď ma tu samu prekvapuje, lebo som kariéristka (a toho šplhania po hierarchii až tak veľa nie je a ani megalomanských úspechov), no učenie a bytie s deckami ma veľmi baví (na základe predchádzajúcej zátvorky musím dodať, že megalomanský úspech v mojom učiteľskom svete je fungovanie mojej triedy každý jeden deň, matematické hlavy v t...
Čítať ďalej

57 odučených dní v škole

Obraz
Tento blog som začala písať počas basecampu v lete, ktorý bol prípravou na moje učiteľské 2 roky. Vrátila som sa k nemu po približne 4 mesiacoch, z ktorých som odučila 57 dní.  toto je jediná spoločná, nie selfie foto Z letných príprav a úvah Mať svoje miestečko je fajn. Poznať okruh ľudí, s ktorými viete fungovať, ísť na pivo, nadávať, plánovať. Byť dobrý vo svojej práci, počuť, že robíte dobrú prácu a mať priateľský vzťah s klientmi tiež. Chodiť do práce 10 minút pešo a využívať flexibilný pracovný čas. To všetko som mala. A rozhodla som sa aj tak urobiť - pre mnohých, a pre ustráchané ja vo mne aj pre mňa - nepochopiteľnú vec.  To, že si idem zmeniť pomerne celý kariérny život, som si uvedomila, keď som šla poslednýkrát z kanclu z Lemuru. Večer po tom, čo sme sa vrátili z Bukovca. Vtedy som ozaj maximálne vnímala celú cestu, ktorou som chodila 2 roky a 9 mesiacov. A vyšla mi aj slzička. A v duši sa objavil neskutočný strach. Áno, zmena je život. Ale istota a známe prostredi...
Čítať ďalej

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa)...
Čítať ďalej