Pražské turistky

Šli sme s Veronikou do Prahy na koncert Mumfordov. Ale to už asi aj viete, veď to bolo tu. 

Zobrala som si svoj analóg s jedným filmom, no veľmi mi chýbala  zrkadlovka, najmä po výlete v Budapešti, kde som ju skúšala a fotila ňou úplne všetko. Tak som si teda dopriala len ďalších 24 snímkov a fotila, fotila, fotila.

Mali sme to najkrajšie, najslnečnejšie a najprajnejšie počasie, preto vyšli pomerne pekné fotky.
A najmä preto, že som fotila krásnu, atmosférickú Prahu (a Niku). 

Pohodlne sa usaďte, prichádza väčšia várka fotografií. (SPOILER: 26)
 
Vyšehradský cintorín


 
Vltavka



 
Tancujúci dom

 
fakt veľmi vydarená fotka Niky

 
cestou z Vyšehradu na Karlov most

 
nakúpené suveníry pre L. ♥


 
palec ušiel..pri takom krásnom kostole!
Ubytko nám poskytol zlatý, ochotný a všetko zariaďujúci Ondrej, ktorému veľmi pekne ďakujeme. Navyše nás nechal spať u seba, vo svojej izbe a posteli, pričom sám akurát vtedy šiel domov. Osud nedoprial, dopraje nám na Metronome festival. 


Maťo, náš spolubývajúci

 
Výstavište



k fontáne sme sa dostali, keď sme šli za hlasom Céline Dion (z reprákov)

 
aj Janku som stihla vidieť

Satin Lead z Prešova nám prišla zahrať až do Prahy

 nočná cesta metrom
 
 štikútanie smiešne
 Chrám sv. Víta, z ktorého sme s Nikou ostali v úžase
..no nedá sa celý poriadne odfotiť!
 vinohrady a v pozadí Praha, to je nádhera
 klasická pražská picture
 
Toto sú, prosím pekne, len malé maľované drevené doštičky v rámci nejakej charity. Neboli vyššie ako ja, stačilo však čupnúť si a hľa - mám nový (Pražský) múr?


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rok učiteľkou

Obraz
Musím začať s klišé, pretože naozaj nechápem, ako zbehol tento rok. Tak, ako sa mi spočiatku zdal vlečúci sa, stereotypný a bez zmeny, sa zrazu prehupol do 2. polroka a konca školského roka. 30. júna, keď som mojim nulťákom rozdala vysvedčenie so slovným hodnotením (ktoré si sami neprečítajú, tak som im ho zrhnula v pár vetách), som za sebou zavrela školský rok a nechala ho na Luníku.  posledné dni pred vysvedčením  prvé pokusy autoportrétov Nechcela som reflektovať, flashbackovať a zamýšľať sa nad tým, čo mi tento rok dal, čo bolo pre mňa najťažšie, najmilšie, najsilnejšie... Nemala som na to absolútne žiadnu energiu a silu. A chuť. Pretože celý jún bol náročný, horúci, vyčerpávajúci. Kratšiu zápalnú šnúru som mala ja, ale aj decká (ja trpezlivosti, oni pozornosti a počúvania). A práve tie posledné náročné týždne, keď to šlo s disciplínou dolu vodou, som zas mala pocit, že som ich nič nenaučila a sme na začiatku školského roka . Ktorý bol všelijaký, len nie dobrý. A zas si všímam a sp
Čítať ďalej

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fak
Čítať ďalej

Mám 28, muža a mačku. Je to v poriadku?

Obraz
 Na základe narodeninových želaní, ktoré som dostala k svojim 28. narodeninám, asi je. Alebo si to aspoň myslí skupina ľudí, ktorých mám okolo seba. Totižto, z xy prianí sa vyskytli asi 2, ktoré mi priali, aby sme už mali s Lukášom dieťa. Zdvorilo som na ne povedala, že ešte máme čas. Nie preto, lebo sme stále mladší, vitálnejší a nebolia nás kĺby. To ani zďaleka neplatí najmä pre mňa. foto z nášho leta 2020, nemám žiadne nové analógové foto, určite sa mi aj film vo foťáku pokazil   Máme čas preto, lebo sa ešte dvakrát na dieťa necítime a je nám v dvojici v našich životoch dobre. Ja viem, nehovorím, že by sme sa s dieťaťom mali zle. Ale bolo by to iné a ja to ešte iné mať nechcem. Úprimne, celkom rada by som začarovala čas, aby sme žili takto, ako žijeme teraz, bez potreby a tlakov na to, mať viac - viac detí ako nula, viac hypoték ako nula, viac nehnuteľností ako nula, viac peňazí ako máme (nie je to nula). Pretože by to znamenalo, že by sme žili viac-menej bez tých bežných starostí a
Čítať ďalej