Byli sme na Barvičkách

..pretože takto Česi a Ostravania volajú Colours of Ostrava, kde som sa tento rok ocitla, popravde zhodou náhod a jednou Berkinou otázkou, či nechcem ísť. Why not. Už minulý rok som pozerala lístky, aj tento vlastne, len to aj so stanovaním vychádza pomerne draho. No lenže pozor. Keď dostane Eda ponuku ísť na Colours s lístkom z firmy, ktorá je asi druhým najväčším sponzorom a spať na byte, nepovie nie. Nie? 

Človek mieni a....tak šiel nakoniec so mnou Tomáš a nie Berka. Aj napriek tomu sme si vychutnali nielen festival, ale aj Ostravu, ako sa len dalo, v rámci daždivého počasia. 

Industriálny priestor...pfú. K tomu len toľko, že to človek potrebuje vidieť. Aj na fotkách to inak vyzerá.... Byť tam s väčším počtom ľudí, ktorí, máte pocit, sú všade a nemôžete pred nimi ujsť....no niekedy ma to dosť rozčuľovalo a v duši som hladila svoju milovanú spomienku na Pohodu a letisko. Ale Dolní Vítkovice majú svoje čaro. Mali aj množstvo headlinerov, ja som konečne videla Tame Impalu, najviac nás však asi bavil Drive stage, kde hrali skôr také country - banjo kapely. Nuž čo, som taká ("sedlácka").

Fotiek bude pomerne málo. Lebo keď náhodou, tak som fotila do mobilu "si na pamiatku". 
A tiež som viac fotila Ostravu, keď sme mali s Tomášom bike trip. Ale neviem, prečo som fotila v nejakej podivnej diagonále a nie narovno.
 vospolok, toto je Tomáš
A kto neregistroval moje spamy - Fabio s No Brakeom hrali na Colours. Čiže posledný deň som tam mala jeho a spolu sme si vychutnali Passengera.
 z prvej rady, úúú

 mesto sa nám páčilo
 niečo ako Kasárne v Ke, len v Ostrave

s kebabom ♥

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rok učiteľkou

Obraz
Musím začať s klišé, pretože naozaj nechápem, ako zbehol tento rok. Tak, ako sa mi spočiatku zdal vlečúci sa, stereotypný a bez zmeny, sa zrazu prehupol do 2. polroka a konca školského roka. 30. júna, keď som mojim nulťákom rozdala vysvedčenie so slovným hodnotením (ktoré si sami neprečítajú, tak som im ho zrhnula v pár vetách), som za sebou zavrela školský rok a nechala ho na Luníku.  posledné dni pred vysvedčením  prvé pokusy autoportrétov Nechcela som reflektovať, flashbackovať a zamýšľať sa nad tým, čo mi tento rok dal, čo bolo pre mňa najťažšie, najmilšie, najsilnejšie... Nemala som na to absolútne žiadnu energiu a silu. A chuť. Pretože celý jún bol náročný, horúci, vyčerpávajúci. Kratšiu zápalnú šnúru som mala ja, ale aj decká (ja trpezlivosti, oni pozornosti a počúvania). A práve tie posledné náročné týždne, keď to šlo s disciplínou dolu vodou, som zas mala pocit, že som ich nič nenaučila a sme na začiatku školského roka . Ktorý bol všelijaký, len nie dobrý. A zas si všímam a sp
Čítať ďalej

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fak
Čítať ďalej

Mám 28, muža a mačku. Je to v poriadku?

Obraz
 Na základe narodeninových želaní, ktoré som dostala k svojim 28. narodeninám, asi je. Alebo si to aspoň myslí skupina ľudí, ktorých mám okolo seba. Totižto, z xy prianí sa vyskytli asi 2, ktoré mi priali, aby sme už mali s Lukášom dieťa. Zdvorilo som na ne povedala, že ešte máme čas. Nie preto, lebo sme stále mladší, vitálnejší a nebolia nás kĺby. To ani zďaleka neplatí najmä pre mňa. foto z nášho leta 2020, nemám žiadne nové analógové foto, určite sa mi aj film vo foťáku pokazil   Máme čas preto, lebo sa ešte dvakrát na dieťa necítime a je nám v dvojici v našich životoch dobre. Ja viem, nehovorím, že by sme sa s dieťaťom mali zle. Ale bolo by to iné a ja to ešte iné mať nechcem. Úprimne, celkom rada by som začarovala čas, aby sme žili takto, ako žijeme teraz, bez potreby a tlakov na to, mať viac - viac detí ako nula, viac hypoték ako nula, viac nehnuteľností ako nula, viac peňazí ako máme (nie je to nula). Pretože by to znamenalo, že by sme žili viac-menej bez tých bežných starostí a
Čítať ďalej