Finally....Svadba
V mojom okolí chvíľkovo na všetkých dôjde také to želanie: Ách, šiel by som už na nejakú svadbu. Aj ja som ho mala, preto som sa tešila ako malá, keď som sa dozvedela, že sa moja teta (sesternica mojej mamky, ja neviem rodinné vzťahovosti) ide vydávať.
Za muža si vzala chlapa, s ktorým sa zoznámila v Prešove a svadba bola tiež v Prešove,čomu som sa tešila, veď Prešov ♥.
Viac som sa tešila, keď som sa dozvedela, že si môžem vziať aj svoje +1. Dlho, predlho, úpenlivo, ani som nespala, som rozmýšľala, koho asi tak vziať...Ale kdeže. Šiel on.
Svadba to bola podľa mňa veľmi milá, priateľská, zábavná, sýta, tancujúca, spievajúca, ľudovkárska, pijúca, rodinná,...bola to veľmi dobrá svadba, na ktorej som sa cítila šťastná a v kostole mi ušla slzička (keď ste sa s nevestou hrávali s barbienami a spomeniete si na to, keď ju vidíte pred kňazom,no...na počudovanie som citlivá duša).
Nechcela som ale fotiť nejako extrémne veľa, na to tam boli íní...tak mám skôr našu rodinnú partiu. Čo je inak ďalšia super vec - že my mladí sme si sadli, pili a tancovali spolu.
Teší ma veľmi-preveľmi najmä to, že mám odfoteného môjho deda, ktorého ja osobne veľmi zbožňujem už od detstva. Viete, babka je tá, čo vás prepcháva, núti vás obliekať sa, volá vás domov a dedo....dedo je ten, čo vás zoberie do krčmy, prinesie zmrzlinu, rozpráva neslušné vtipy, v noci nadáva a počujete ho aj na horné poschodie, aj keď by ste už mali spať....
Dedo je taký dedo, akého chcem mať aj ja, keď budem babka. Aj keď viem, že budem z neho nervná a zlá a banovať, že som "še zaňho odala".
Prajem novomanželom, na ktorých svadbe sme sa celá rodina zišli, za čo im ďakujem z celého srdca, aby mali harmonické manželstvo plné rozprávania. Aby si dokázali byť navzájom v starobe presne tým, čo ten druhý chce a potrebuje.
Dopredu sa ospravedlňujem, že tu nenájdete jedinú analógovú fotku nevesty. A sypem si preto popol na hlavu.Naozaj.
Za muža si vzala chlapa, s ktorým sa zoznámila v Prešove a svadba bola tiež v Prešove,čomu som sa tešila, veď Prešov ♥.
Viac som sa tešila, keď som sa dozvedela, že si môžem vziať aj svoje +1. Dlho, predlho, úpenlivo, ani som nespala, som rozmýšľala, koho asi tak vziať...Ale kdeže. Šiel on.
Svadba to bola podľa mňa veľmi milá, priateľská, zábavná, sýta, tancujúca, spievajúca, ľudovkárska, pijúca, rodinná,...bola to veľmi dobrá svadba, na ktorej som sa cítila šťastná a v kostole mi ušla slzička (keď ste sa s nevestou hrávali s barbienami a spomeniete si na to, keď ju vidíte pred kňazom,no...na počudovanie som citlivá duša).
Nechcela som ale fotiť nejako extrémne veľa, na to tam boli íní...tak mám skôr našu rodinnú partiu. Čo je inak ďalšia super vec - že my mladí sme si sadli, pili a tancovali spolu.
Teší ma veľmi-preveľmi najmä to, že mám odfoteného môjho deda, ktorého ja osobne veľmi zbožňujem už od detstva. Viete, babka je tá, čo vás prepcháva, núti vás obliekať sa, volá vás domov a dedo....dedo je ten, čo vás zoberie do krčmy, prinesie zmrzlinu, rozpráva neslušné vtipy, v noci nadáva a počujete ho aj na horné poschodie, aj keď by ste už mali spať....
Dedo je taký dedo, akého chcem mať aj ja, keď budem babka. Aj keď viem, že budem z neho nervná a zlá a banovať, že som "še zaňho odala".
Prajem novomanželom, na ktorých svadbe sme sa celá rodina zišli, za čo im ďakujem z celého srdca, aby mali harmonické manželstvo plné rozprávania. Aby si dokázali byť navzájom v starobe presne tým, čo ten druhý chce a potrebuje.
Dopredu sa ospravedlňujem, že tu nenájdete jedinú analógovú fotku nevesty. A sypem si preto popol na hlavu.Naozaj.
"svadobčané" 
"svadobčané na druhou" 
láska k spoločnej veci spája
Komentáre
Zverejnenie komentára