Na Pivnom

Po dlhej dobe som sa vrátila do Prešova. A môžem dodať, že do môjho Prešova. Prišla som a hneď som pocítila domácku atmosféru, neviditeľnú náruč rodinnosti a priateľskosti, ktorá má objala a už nechcela pustiť.

Pivný festival som vlastne navštívila už druhýkrát. Minulý rok len s Baškou, teraz sme sa vybrali aj s Trizňakom. Podporiť Fabia na koncerte s No Brake. Človek skončí v práci o 17:40, uteká na MHD o 47, aby o 18:00 cestoval z KE do PO, na stanici berie hneď taxík, len aby mohol byť o čase, keď má Lukáš podľa programu hrať, teda o 18:45, v Jazdeckom areáli a hádajte čo? Človek príde a že "oni hrali dajak rýchlo kapely po sebe". No netrafí vás šľak? 
Nie, radšej si dáte ďalšie pivo. A ochutnáte Fernet Grand, lebo je to novinka zdarma z backstage-u. Pritom s Lukášom zavtipkujete o tom, ako spolu natriezvo nemôžeme byť (obľúbený joke).

Sedíte a zrazu ste k večeru, s krásne sa rozliehajúcim podmazom od skupiny Aya, pri stole celá partia. Chlapci z troch či štyroch skupín (ospravedlňujem sa za všetky ujmy, ktoré týmto vyhlásením spôsobím), moja christianovská rodinka (B+T) a ja - človek ničím výnimočný, hluchý a bez speváckeho talentu. Aká irónia osudu.

Toľko k Pivnému festivalu. Dodám akurát, že foťák chodil a koloval hore-dolu a preto sa stalo to, že sa mi film zvinul a pritom bolo nafotených len 9 snímok. Ale šak "deväť".
Možno ešte jedna veľká vďaka za Domkov odvoz k Matejovi na dom.

na mobil som im spravila krajšiu fotku...
 Filip s Eliškou (žeriem to meno)

Trizniatko najkrajšie, ktoré nejde zastaviť v spojení s alkoholom
bubenícky pár
 plné lávky hlávkami

....proste Prešov ♥



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rok učiteľkou

Obraz
Musím začať s klišé, pretože naozaj nechápem, ako zbehol tento rok. Tak, ako sa mi spočiatku zdal vlečúci sa, stereotypný a bez zmeny, sa zrazu prehupol do 2. polroka a konca školského roka. 30. júna, keď som mojim nulťákom rozdala vysvedčenie so slovným hodnotením (ktoré si sami neprečítajú, tak som im ho zrhnula v pár vetách), som za sebou zavrela školský rok a nechala ho na Luníku.  posledné dni pred vysvedčením  prvé pokusy autoportrétov Nechcela som reflektovať, flashbackovať a zamýšľať sa nad tým, čo mi tento rok dal, čo bolo pre mňa najťažšie, najmilšie, najsilnejšie... Nemala som na to absolútne žiadnu energiu a silu. A chuť. Pretože celý jún bol náročný, horúci, vyčerpávajúci. Kratšiu zápalnú šnúru som mala ja, ale aj decká (ja trpezlivosti, oni pozornosti a počúvania). A práve tie posledné náročné týždne, keď to šlo s disciplínou dolu vodou, som zas mala pocit, že som ich nič nenaučila a sme na začiatku školského roka . Ktorý bol všelijaký, len nie dobrý. A zas si všímam a sp
Čítať ďalej

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fak
Čítať ďalej

Mám 28, muža a mačku. Je to v poriadku?

Obraz
 Na základe narodeninových želaní, ktoré som dostala k svojim 28. narodeninám, asi je. Alebo si to aspoň myslí skupina ľudí, ktorých mám okolo seba. Totižto, z xy prianí sa vyskytli asi 2, ktoré mi priali, aby sme už mali s Lukášom dieťa. Zdvorilo som na ne povedala, že ešte máme čas. Nie preto, lebo sme stále mladší, vitálnejší a nebolia nás kĺby. To ani zďaleka neplatí najmä pre mňa. foto z nášho leta 2020, nemám žiadne nové analógové foto, určite sa mi aj film vo foťáku pokazil   Máme čas preto, lebo sa ešte dvakrát na dieťa necítime a je nám v dvojici v našich životoch dobre. Ja viem, nehovorím, že by sme sa s dieťaťom mali zle. Ale bolo by to iné a ja to ešte iné mať nechcem. Úprimne, celkom rada by som začarovala čas, aby sme žili takto, ako žijeme teraz, bez potreby a tlakov na to, mať viac - viac detí ako nula, viac hypoték ako nula, viac nehnuteľností ako nula, viac peňazí ako máme (nie je to nula). Pretože by to znamenalo, že by sme žili viac-menej bez tých bežných starostí a
Čítať ďalej