Zimný výletník

Popravde som nikdy nebola fanúšikom túlania sa v zime. Pretože je zima,to je snáď jasné. 
Ale túto zimu sa niečo zmenilo, možno (asi najskôr) môj pohľad na celý okolitý svet. A prírodu. A aká je vskutku krásna a úchvatná a v snehobielo prikrytá je navyše čistá a nedotknutá. 

Môj zimný výber fotiek pozostáva z troch výletov. 
Na tom prvom sme s Lukášom chceli prejsť Slovenským rajom po zamrznutej hladine Hornáda na korčuliach. V Spišskej sme sa trochu pokorčuľovali, ale keďže bol odmäk a občasne sa už vyskytovali "mláčky" na ľade, ďalej sme nešli. Namiesto toho sme zvolili alternatívu - Hrebienok a Ľadový dóm, čo stálo za to. Aj keď tam bolo fakt milión ľudí.

skoro ako zoo kontakt

starý turista


Tip na druhý výlet som dostala v práci. Viete, koľko fakt zaujímavých a potrebných vecí sa dozviete sledovaním televíznych novín? Akože áno, aj hromadu hrozne nepotrebných, len špinu kydajúcich, ale ja som popri vysielaní Správ z regiónov na Dvojke videla reportáž o vodopáde na Šikľavej skale. Google mi poradil, ako sa tam dostať a došli sme tam. Opäť tam bolo dosť ľudí, no neskôr sme sa vybrali od Matejoviec nad Hornádom pešo do Markušoviec popri lesíku, kde sme nestretli skoro nikoho. Síce bol kaštieľ v Markušovciach zatvorený, som rada, že som sa k nemu konečne dostala a neobdivovala ho len cestou rýchlikom. 
 môj turista ♥


 za mnou vodopád, ale predo mnou víno!


 retardovaný anjel v snehu bol
poslednú dobu nemám dobré fotky no

Skúste mi povedať, že Slovensko v zime nie je nádherné. Keď je všetko biele, ovšem, nie keď sa teraz všade všetko topí a sú člapkanice a len sivota. Posledný trip som podnikla s Berkou, vybrali sme sa zo Štrbského plesa na Popradské napeši. Ide o pomerne frekventovanú a ľahkú túru, moja babka ju dávala so žiakmi na výletoch. Tak v zime sme sa brodili... skoro dve hodinky, ale dali sme to. Zaujímavá bola potom cesta skrz Popradské pleso zamrznuté, najmä vo chvíli, keď stopy pred nami prestali smerovať smerom k TEŽke. A ja som musela vytvárať vlastné stopy a podpadávať sa, kým sa Berka smiala a točila ma. 

 "V lete dáme Rysy."

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fak
Čítať ďalej

Rok učiteľkou

Obraz
Musím začať s klišé, pretože naozaj nechápem, ako zbehol tento rok. Tak, ako sa mi spočiatku zdal vlečúci sa, stereotypný a bez zmeny, sa zrazu prehupol do 2. polroka a konca školského roka. 30. júna, keď som mojim nulťákom rozdala vysvedčenie so slovným hodnotením (ktoré si sami neprečítajú, tak som im ho zrhnula v pár vetách), som za sebou zavrela školský rok a nechala ho na Luníku.  posledné dni pred vysvedčením  prvé pokusy autoportrétov Nechcela som reflektovať, flashbackovať a zamýšľať sa nad tým, čo mi tento rok dal, čo bolo pre mňa najťažšie, najmilšie, najsilnejšie... Nemala som na to absolútne žiadnu energiu a silu. A chuť. Pretože celý jún bol náročný, horúci, vyčerpávajúci. Kratšiu zápalnú šnúru som mala ja, ale aj decká (ja trpezlivosti, oni pozornosti a počúvania). A práve tie posledné náročné týždne, keď to šlo s disciplínou dolu vodou, som zas mala pocit, že som ich nič nenaučila a sme na začiatku školského roka . Ktorý bol všelijaký, len nie dobrý. A zas si všímam a sp
Čítať ďalej

Mám 28, muža a mačku. Je to v poriadku?

Obraz
 Na základe narodeninových želaní, ktoré som dostala k svojim 28. narodeninám, asi je. Alebo si to aspoň myslí skupina ľudí, ktorých mám okolo seba. Totižto, z xy prianí sa vyskytli asi 2, ktoré mi priali, aby sme už mali s Lukášom dieťa. Zdvorilo som na ne povedala, že ešte máme čas. Nie preto, lebo sme stále mladší, vitálnejší a nebolia nás kĺby. To ani zďaleka neplatí najmä pre mňa. foto z nášho leta 2020, nemám žiadne nové analógové foto, určite sa mi aj film vo foťáku pokazil   Máme čas preto, lebo sa ešte dvakrát na dieťa necítime a je nám v dvojici v našich životoch dobre. Ja viem, nehovorím, že by sme sa s dieťaťom mali zle. Ale bolo by to iné a ja to ešte iné mať nechcem. Úprimne, celkom rada by som začarovala čas, aby sme žili takto, ako žijeme teraz, bez potreby a tlakov na to, mať viac - viac detí ako nula, viac hypoték ako nula, viac nehnuteľností ako nula, viac peňazí ako máme (nie je to nula). Pretože by to znamenalo, že by sme žili viac-menej bez tých bežných starostí a
Čítať ďalej