Na Sivec nesivec

Oteplilo sa a moja hlava okamžite začala pracovať a plánovať to, kam na výlet pôjdeme s Lukášom. K tomu sa pridal Dano a Pali a v deň výletu aj Aďo s Ľubkou. 
Tak sme boli vodcovia výletu (lebo ja sama som mala stres z vedenia toľkých ľudí), šli sme na Ružín, po ceste sa v Kysaku zastavili v najlepšej krčme na svete. Keďže som múdro googlila, našla som viacero opísaných túr, jedna bola so zachádzkou k jaskyniam. Tak jasné, že chceme vidieť jaskyne! 

Vystúpime v ničote zvanej Ružín, prejdeme na druhú stranu, pod železničný most, najprv opačným smerom, potom už tým správnym. A kráčame a kráčame, prechodili sme veľa chvíľ, minút a hodín. Brodili sme sa lesom, lebo ním viedla nenápadná cestička. Došli sme pod jaskynu, od ktorej na nás kričali postarší hippie páni (bývalí pankáči najskôr). Nazreli sme do jaskyne, ktorá bola fakt parádna, chlapci sa rozplývali, že tam by bol koncert....

Pali a Lukáš si pofrajerovali na moste 
Into the woods 

Vyšli sme hore na kopec (myslím, že Rozárka sa volal) a... nejako nevedeli nájsť cestu späť. Odtiaľ bol inak krásny výhľad práve na Sivec, kam som nechápala, ako sme sa mali dostať späť. Tak sme sa pustili dole kopcom svojvoľne. Unavení a od lístia sme došli na stanicu železničnú a už len čakali na vlak. 

Predtým sme ale zažili fakt idylický západ slnka na moste ponad Ružín, kde sme sa ako praví výletníci najedli, aby sme nič neťahali do Prešova.
 idylka povýletová bez výhľadu zo Sivca

a lá retard
 






Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fak
Čítať ďalej

Rok učiteľkou

Obraz
Musím začať s klišé, pretože naozaj nechápem, ako zbehol tento rok. Tak, ako sa mi spočiatku zdal vlečúci sa, stereotypný a bez zmeny, sa zrazu prehupol do 2. polroka a konca školského roka. 30. júna, keď som mojim nulťákom rozdala vysvedčenie so slovným hodnotením (ktoré si sami neprečítajú, tak som im ho zrhnula v pár vetách), som za sebou zavrela školský rok a nechala ho na Luníku.  posledné dni pred vysvedčením  prvé pokusy autoportrétov Nechcela som reflektovať, flashbackovať a zamýšľať sa nad tým, čo mi tento rok dal, čo bolo pre mňa najťažšie, najmilšie, najsilnejšie... Nemala som na to absolútne žiadnu energiu a silu. A chuť. Pretože celý jún bol náročný, horúci, vyčerpávajúci. Kratšiu zápalnú šnúru som mala ja, ale aj decká (ja trpezlivosti, oni pozornosti a počúvania). A práve tie posledné náročné týždne, keď to šlo s disciplínou dolu vodou, som zas mala pocit, že som ich nič nenaučila a sme na začiatku školského roka . Ktorý bol všelijaký, len nie dobrý. A zas si všímam a sp
Čítať ďalej

Mám 28, muža a mačku. Je to v poriadku?

Obraz
 Na základe narodeninových želaní, ktoré som dostala k svojim 28. narodeninám, asi je. Alebo si to aspoň myslí skupina ľudí, ktorých mám okolo seba. Totižto, z xy prianí sa vyskytli asi 2, ktoré mi priali, aby sme už mali s Lukášom dieťa. Zdvorilo som na ne povedala, že ešte máme čas. Nie preto, lebo sme stále mladší, vitálnejší a nebolia nás kĺby. To ani zďaleka neplatí najmä pre mňa. foto z nášho leta 2020, nemám žiadne nové analógové foto, určite sa mi aj film vo foťáku pokazil   Máme čas preto, lebo sa ešte dvakrát na dieťa necítime a je nám v dvojici v našich životoch dobre. Ja viem, nehovorím, že by sme sa s dieťaťom mali zle. Ale bolo by to iné a ja to ešte iné mať nechcem. Úprimne, celkom rada by som začarovala čas, aby sme žili takto, ako žijeme teraz, bez potreby a tlakov na to, mať viac - viac detí ako nula, viac hypoték ako nula, viac nehnuteľností ako nula, viac peňazí ako máme (nie je to nula). Pretože by to znamenalo, že by sme žili viac-menej bez tých bežných starostí a
Čítať ďalej