My, zimní výletníci

Napriek tomu, že mi obvykle vyjdú fotky fotené počas leta, mám veľmi rada aj tie zimné výletnícke. Pretože aj tie sa mi občas čarovne podaria.

Aj keď sme Chodník korunami stromov absolvovali v hmlistý deň, nikomu z nás to nevadilo. Výhľad nám nechýbal, chodiť vo výške xyz metrov po drevených doskách má svoje čaro aj v hmle.
 Mala som so sebou analóg, instax (z ktorého máme parádne fotky!) aj mobil, preto sa stalo to, že na analógu sme odfotení len ja a Lukáš :D Čo mi je úprimne ľúto, lebo na tomto skvelom výlete sme boli pozoruhodná zostava - my dvaja, Nika a Iva (chudera).
 postoj "ako správne predať chodník"
 Nika automaticky zaostrila nastred, užite si ostrú hmlu
mali sme sa s Ivou skryť za stromy...

Ďalší výlet sme si s Fabiom dopriali len pre nás. Obaja chodíme pravidelne do roboty a bývame v iných mestách, preto sa vídame menej (oproti tomu, keď mi na intráku prišiel dať každý večer aspoň pusu). Vybrali sme sa na Tomášovský výhľad (on tam ešte nikdy nebol). Stala sa z toho parádna 10-kilometrová túra až do Spišskej, kde sme si dali hamburger na stanici ako skutoční gurmáni.
 áno, aj pre toto mám rada zimné výlety

Na záver pridávam ešte jesenno-zimné fotky, keď pršalo, nám sa nechcelo vyšliapať na Brekovský hrad a tak sme sa radšej potúlali v Strážskom. 
 veľká škoda neostrosti
konečne som bola diva na pódiu

Celkovo sa musím priznať, že fotím hrozne málo, pretože môj život postráda temer akúkoľvek akciu.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rok učiteľkou

Obraz
Musím začať s klišé, pretože naozaj nechápem, ako zbehol tento rok. Tak, ako sa mi spočiatku zdal vlečúci sa, stereotypný a bez zmeny, sa zrazu prehupol do 2. polroka a konca školského roka. 30. júna, keď som mojim nulťákom rozdala vysvedčenie so slovným hodnotením (ktoré si sami neprečítajú, tak som im ho zrhnula v pár vetách), som za sebou zavrela školský rok a nechala ho na Luníku.  posledné dni pred vysvedčením  prvé pokusy autoportrétov Nechcela som reflektovať, flashbackovať a zamýšľať sa nad tým, čo mi tento rok dal, čo bolo pre mňa najťažšie, najmilšie, najsilnejšie... Nemala som na to absolútne žiadnu energiu a silu. A chuť. Pretože celý jún bol náročný, horúci, vyčerpávajúci. Kratšiu zápalnú šnúru som mala ja, ale aj decká (ja trpezlivosti, oni pozornosti a počúvania). A práve tie posledné náročné týždne, keď to šlo s disciplínou dolu vodou, som zas mala pocit, že som ich nič nenaučila a sme na začiatku školského roka . Ktorý bol všelijaký, len nie dobrý. A zas si všímam a sp
Čítať ďalej

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fak
Čítať ďalej

Mám 28, muža a mačku. Je to v poriadku?

Obraz
 Na základe narodeninových želaní, ktoré som dostala k svojim 28. narodeninám, asi je. Alebo si to aspoň myslí skupina ľudí, ktorých mám okolo seba. Totižto, z xy prianí sa vyskytli asi 2, ktoré mi priali, aby sme už mali s Lukášom dieťa. Zdvorilo som na ne povedala, že ešte máme čas. Nie preto, lebo sme stále mladší, vitálnejší a nebolia nás kĺby. To ani zďaleka neplatí najmä pre mňa. foto z nášho leta 2020, nemám žiadne nové analógové foto, určite sa mi aj film vo foťáku pokazil   Máme čas preto, lebo sa ešte dvakrát na dieťa necítime a je nám v dvojici v našich životoch dobre. Ja viem, nehovorím, že by sme sa s dieťaťom mali zle. Ale bolo by to iné a ja to ešte iné mať nechcem. Úprimne, celkom rada by som začarovala čas, aby sme žili takto, ako žijeme teraz, bez potreby a tlakov na to, mať viac - viac detí ako nula, viac hypoték ako nula, viac nehnuteľností ako nula, viac peňazí ako máme (nie je to nula). Pretože by to znamenalo, že by sme žili viac-menej bez tých bežných starostí a
Čítať ďalej