Analógová Čierna Hora

Aj keď by som najradšej predstavila túto krajinu v čo najviac fotkách, nebude to úplne možné. Už viem, prečo mi Lukáš hovorí, že si nemám kupovať ďalší foťák. Nestíham totiž už ani teraz fotiť na všetky a vždy jeden uprednostňujem. Možno budem zlá matka :D 
Čiernu Horu sme najviac nafotili na zrkadlovku aj mobily, analóg poväčšine odpočíval v mojom ruksaku na chrbte. 

Čo sa týka Čiernej Hory, budem úprimná. Letenky sme si kúpili, ty kokso, asi niekedy v septembri - októbri? S tým, že šak ok, lacná krajina bývalej Juhoslávie, chceme ísť na výlet a toto je finančne dostupnejšie ako Maroko. Najmä sme s Lukášom pri mori spolu ešte neboli. Síce sme tam boli v marci, ale aj tak to obaja počítame ako našu dovolenku. Nájsť si bývanie bolo ľahké vďaka Airbnb. Osobne som sa ale potajme niekedy bála a váhala som, či je vôbec niečo, čo tam budeme robiť. Aj keď sa ma ľudia pýtali, že prečo ideme do Čiernej Hory, tak dôvod bol obvykle "lacné letenky a zvedavosť, čo je to vlastne za krajinu." 

Ako milovník plánovania som pripravila zoznam miest, ktoré by sme mali vidieť podľa viacerých cestovateľských portálov a stránok. Vždy som si to miesto vygooglila aj v mapách napísala po akej ceste sa tam dostaneme a ako je to asi ďaleko. Plus som kopírovala aj sprievodný text z stránok, že čo to za výnimočne miesto vlastne je.

Prípravy boli chvíľu ohrozené tým, že sme nevedeli, ako vyriešiť požičanie auta. Nechceli sme dávať zálohu vo výške niekoľko sto eur, Lukáš zas nechcel riešiť auto až v Podgorici. Ja som už bola aj za to, že auto nebude a budeme 3 dni v hlavnom meste. Našťastie však ale môj muž auto poriešil cez požičovňu a mali sme parádny skoro bez spotreby Renault Clio. Po skúsenosti s autom musím povedať, že v takej krajine, ako je Čierna Hora, sa naozaj oplatí, lebo sa oplatí vidieť toľko miest, ktoré sú ale ďaleko od seba. 

Hlavné mesto nás ani neohúrilo, ale ani nesklamalo. Aj keď sa nám na prvej prechádzke zdalo, že bývame ďalej od centra, keď sme sa vracali inou cestou, uvedomili sme si, že to mesto je malé a všetko je blízko.

Uchvátila nás príroda krajiny, každý jeden pohľad, ktorý sa nám naskytol pri jazdení, stál za to. Horské serpentíny, neporiadna cesta, skalnaté hory. Zeleň, voda, sneh v diaľke. Čierna Hora je krajina, kde aj ak pôjdete na letnú dovolenku, nestrávite ju celú na pláži. Nemali by ste. Lebo sa oplatí vidieť jej krásy. Ale aj kúpanie je super. V marci sa ešte nik nekúpal, dokonca ani v čiernohorskom Miami - Budve (našla som v nejakom článku také označenie a odvtedy ho strašne rada opakujem, lebo to znie podľa mňa cool aj smiešne).
  Lukáš je špecifický tým, že skoro vždy ho odfotíte so zavretými očami

 najdokonalejšie miesto v Podgorici

idete si autom, uvidíte rozpadliny jak z vojnového filmu, tak po nich polozíte

nikdy sa nepoučím, že so svojím analógom selfíčka nespravím

 Niagara falls. Miesto, kde by mohli Argentínčania natáčať telenovelu
Skadarské jazero

Záver? Zhodli sme sa s Lukášom, že sa do Montenegra ešte vrátime :) 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rok učiteľkou

Obraz
Musím začať s klišé, pretože naozaj nechápem, ako zbehol tento rok. Tak, ako sa mi spočiatku zdal vlečúci sa, stereotypný a bez zmeny, sa zrazu prehupol do 2. polroka a konca školského roka. 30. júna, keď som mojim nulťákom rozdala vysvedčenie so slovným hodnotením (ktoré si sami neprečítajú, tak som im ho zrhnula v pár vetách), som za sebou zavrela školský rok a nechala ho na Luníku.  posledné dni pred vysvedčením  prvé pokusy autoportrétov Nechcela som reflektovať, flashbackovať a zamýšľať sa nad tým, čo mi tento rok dal, čo bolo pre mňa najťažšie, najmilšie, najsilnejšie... Nemala som na to absolútne žiadnu energiu a silu. A chuť. Pretože celý jún bol náročný, horúci, vyčerpávajúci. Kratšiu zápalnú šnúru som mala ja, ale aj decká (ja trpezlivosti, oni pozornosti a počúvania). A práve tie posledné náročné týždne, keď to šlo s disciplínou dolu vodou, som zas mala pocit, že som ich nič nenaučila a sme na začiatku školského roka . Ktorý bol všelijaký, len nie dobrý. A zas si všímam a sp
Čítať ďalej

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fak
Čítať ďalej

Mám 28, muža a mačku. Je to v poriadku?

Obraz
 Na základe narodeninových želaní, ktoré som dostala k svojim 28. narodeninám, asi je. Alebo si to aspoň myslí skupina ľudí, ktorých mám okolo seba. Totižto, z xy prianí sa vyskytli asi 2, ktoré mi priali, aby sme už mali s Lukášom dieťa. Zdvorilo som na ne povedala, že ešte máme čas. Nie preto, lebo sme stále mladší, vitálnejší a nebolia nás kĺby. To ani zďaleka neplatí najmä pre mňa. foto z nášho leta 2020, nemám žiadne nové analógové foto, určite sa mi aj film vo foťáku pokazil   Máme čas preto, lebo sa ešte dvakrát na dieťa necítime a je nám v dvojici v našich životoch dobre. Ja viem, nehovorím, že by sme sa s dieťaťom mali zle. Ale bolo by to iné a ja to ešte iné mať nechcem. Úprimne, celkom rada by som začarovala čas, aby sme žili takto, ako žijeme teraz, bez potreby a tlakov na to, mať viac - viac detí ako nula, viac hypoték ako nula, viac nehnuteľností ako nula, viac peňazí ako máme (nie je to nula). Pretože by to znamenalo, že by sme žili viac-menej bez tých bežných starostí a
Čítať ďalej