3P: Priatelia, Pohoda a pivo

Vraj mám tentoraz dobré ostré fotky, aspoň podľa Lukáša. Aj preto si zaslúžia blog. A blog si zaslúži aj tohtoročná Pohoda.

Mám pocit, že už minulý rok som písala, že to bola „najlepšia Pohoda". A teraz to musím napísať zas (hold, to je teda ale problém!!!).

Pohoda 2018 bola veľmi špeciálna a veľmi jedinečná. Áno, ako poznamenal v práci môj šéfredaktor Miki, aspoň budeme vždy mať výročie zásnub na Pohode. Lebo (mám pocit, že to už je prastará infoška) ma Lukáš prekvapil, šokoval, dostal, skrátka ÁNO (vraj som mu na otázku ani neodpovedala na mieste, tak to napíšem čierne na bielom internete). Posun v našom vzťahu a našich životoch vnímam skôr tak súkromne a nejako (okrem oficiálnych vyhlásení :D) tú radosť prežívam skôr v sebe. Kto by to bol povedal, že Eda nebude chcieť o dačom rozprávať... 

Ale čím ma naše zásnuby dostali asi najviac, tak to bolo to, že Fabio myslel vopred (čo je obvykle moja obľúbená vec, môcť plánovať dopredu a mať varianty pre rôzne komplikácie) a rozhodol sa pre Pohodu aj preto, lebo sme na nej boli s našimi kamošmi. S ktorými sme potom strávili krásny večer v kruhu na runwayi a rozprávali sa, koncerty-nekoncerty. 

Tým bola špeci táto celá Pohoda. Presne tak, ako sa cestou tam Lukáš vo vlaku posťažoval, že všetci síce prídeme, máme stany vedľa seba, ale každý sa vyberie na niečo iné a vôbec nie sme spolu - toto sa tento rok zmenilo. Síce sme sa nedržali za ruky počas všetkých dní festivalu a nepustili sa, ale, trúfam si povedať, že až v pravidelných intervaloch, sme sa dokázali spojiť, stretnúť, užiť si spolu koncerty. 

Tak napríklad som aj ja sama šla na Blossoms, kým ostatní odpadávali z The Knower (a ja som tam nejako nemala čo delať). Alebo ako Lukáš nešiel hneď prvý večer na The Chemical Brothers a ja som so Šantyovcami odpadávala z ich šouky. Aj také príbehy píše sám život...


 romantika pohodová ♥
 chlapci zo zboru

 Eda manažér

 Šantyovci
 Jenčiovci
 s Fabiom nemáme analógovú jednu fotku peknú, ja dokonca ani sama :D
Pohoda crew (tím Edita) 2018

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fak
Čítať ďalej

Rok učiteľkou

Obraz
Musím začať s klišé, pretože naozaj nechápem, ako zbehol tento rok. Tak, ako sa mi spočiatku zdal vlečúci sa, stereotypný a bez zmeny, sa zrazu prehupol do 2. polroka a konca školského roka. 30. júna, keď som mojim nulťákom rozdala vysvedčenie so slovným hodnotením (ktoré si sami neprečítajú, tak som im ho zrhnula v pár vetách), som za sebou zavrela školský rok a nechala ho na Luníku.  posledné dni pred vysvedčením  prvé pokusy autoportrétov Nechcela som reflektovať, flashbackovať a zamýšľať sa nad tým, čo mi tento rok dal, čo bolo pre mňa najťažšie, najmilšie, najsilnejšie... Nemala som na to absolútne žiadnu energiu a silu. A chuť. Pretože celý jún bol náročný, horúci, vyčerpávajúci. Kratšiu zápalnú šnúru som mala ja, ale aj decká (ja trpezlivosti, oni pozornosti a počúvania). A práve tie posledné náročné týždne, keď to šlo s disciplínou dolu vodou, som zas mala pocit, že som ich nič nenaučila a sme na začiatku školského roka . Ktorý bol všelijaký, len nie dobrý. A zas si všímam a sp
Čítať ďalej

Mám 28, muža a mačku. Je to v poriadku?

Obraz
 Na základe narodeninových želaní, ktoré som dostala k svojim 28. narodeninám, asi je. Alebo si to aspoň myslí skupina ľudí, ktorých mám okolo seba. Totižto, z xy prianí sa vyskytli asi 2, ktoré mi priali, aby sme už mali s Lukášom dieťa. Zdvorilo som na ne povedala, že ešte máme čas. Nie preto, lebo sme stále mladší, vitálnejší a nebolia nás kĺby. To ani zďaleka neplatí najmä pre mňa. foto z nášho leta 2020, nemám žiadne nové analógové foto, určite sa mi aj film vo foťáku pokazil   Máme čas preto, lebo sa ešte dvakrát na dieťa necítime a je nám v dvojici v našich životoch dobre. Ja viem, nehovorím, že by sme sa s dieťaťom mali zle. Ale bolo by to iné a ja to ešte iné mať nechcem. Úprimne, celkom rada by som začarovala čas, aby sme žili takto, ako žijeme teraz, bez potreby a tlakov na to, mať viac - viac detí ako nula, viac hypoték ako nula, viac nehnuteľností ako nula, viac peňazí ako máme (nie je to nula). Pretože by to znamenalo, že by sme žili viac-menej bez tých bežných starostí a
Čítať ďalej