Uhorkové Grejpando

Vždy, keď začnú festivaly zverejňovať headlinerov, hovorím, že, samozrejme, určite idem! Inak tomu nebolo ani v prípade Grejpu. Keď sa zverejnil alt-j, hovorila som Lukášovi, že už konečne ich musíme spolu počuť, keďže Breezeblocks sme si už dávno stanovili za našu svadobnú pieseň. A potom Chet Faker a tieto dve mená mi už stačili. 

Keďže som však nejako neriešila lístky, pomaly si moja myseľ zvykala na myšlienku, že šak nevadí, svet sa nezrúti, keď nepôjdem, pôjdem do práce predsa ako všetky dni predtým. 

Potom sa stalo to, že na Grejpe hral No Brake a mne sa otvorila brána možností - šla som ako kapelová +1, bola v backstagei, jedla v artist jedálni (smola no, že ja sama nemám žiaden talent, aby som bola slávna a mohla chodiť na festivaly vždy ako artist...). 

A Grejp zas potvrdil, že sa zlepšuje zakaždým. Už minulý rok Lukáš povedal, že Grejp má takú pohodovú atmosfére a dobre sa tam človek cíti. Tento rok to bolo ešte viac tak. Navyše sme strávili veľa času s ľuďmi a rozprávali sa - až na tomto vidno podľa mňa, ako človek starne. 

Keď sme prišli na festival pominulé roky, bolo to kapela sem-stage tam, idem, chcem vidieť čo najviac, niet času sa vykécavať, každý sám za seba, kto ma spomaľuje, tak čau. Toto leto boli oba festivaly iné. Užívali sme si obaja s Fabiom všetok čas, ktorý sa dal, s priateľmi. Pri fľašiach vína sme sa rozprávali s Matejom a Luckou a stačilo to. Čo stačilo, naplnilo ma to oveľa viac než koncerty. 
Toto leto som zhodnotila, že mám okolo seba fakt dobrých ľudí, ktorí sú super a majú aj mňa aj Lukáša radi tak, ako my ich. Fabio by vám povedal, koľkokrát som to povedala, akí dobrí ľudia sú tí naši kamaráti...

A tak tu sú fotky z Grejpu. Niektoré sú fajn, iné nie. Pokazili sa mi totiž dvierka na foťáku a niektoré snímky teda osvetlil slnečný lúč. Nuž čo už. 

napríklad takto vyzerá osvetlená foto
a takto neosvetlená 

nasleduje séria No Brake + 1 a technik podiowy



 a čo by to bolo za festival bez Domka. Aj Domko má kamarátov, na ktorých mená sa však už nepamätám



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O zlej manželke

Obraz
 To, aká som hrozná manželka, som si hovorila už veľakrát. Za necelé 2 roky, čo sme manželia, som mala pocit zlyhania, keď som Lukášovi zabudla kúpiť, čo chcel (alebo čo nechcel, ale čím by som ho chcela potešiť), keď som si nepamätala, aké má aktivity a plány, alebo keď som bola unavená a introvertná a nešla som s ním vonku, keď ma volal na pivo. A samozrejme, vždy, keď ma nachytal, že si stále neviem zapamätať, kedy má narodeniny (to je fakt). V porovnaní s tým, čo naše manželstvo prežíva toto leto, je to však zrazu malina. film vyvolaný po viac ako roku (svadba A + Ľ 31. 8. 2020) Nechala som ho doma v byte na 6 týždňov samého - áno, je dospelý, žil predtým sám a vie sa o seba postarať - ale predsa len, našu domácnosť (čo sa týka logistiky, usporiadania, fungovania) skrátka riadim ja, pretože ma to baví a je to môj relax. A, aby sa nezabudlo, nechala som ho doma s naším satanom . Selma bezo mňa Lukášovi dokazuje, čoho je schopná (a robí to podľa mňa preto, lebo je urazená na mňa) fak
Čítať ďalej

Rok učiteľkou

Obraz
Musím začať s klišé, pretože naozaj nechápem, ako zbehol tento rok. Tak, ako sa mi spočiatku zdal vlečúci sa, stereotypný a bez zmeny, sa zrazu prehupol do 2. polroka a konca školského roka. 30. júna, keď som mojim nulťákom rozdala vysvedčenie so slovným hodnotením (ktoré si sami neprečítajú, tak som im ho zrhnula v pár vetách), som za sebou zavrela školský rok a nechala ho na Luníku.  posledné dni pred vysvedčením  prvé pokusy autoportrétov Nechcela som reflektovať, flashbackovať a zamýšľať sa nad tým, čo mi tento rok dal, čo bolo pre mňa najťažšie, najmilšie, najsilnejšie... Nemala som na to absolútne žiadnu energiu a silu. A chuť. Pretože celý jún bol náročný, horúci, vyčerpávajúci. Kratšiu zápalnú šnúru som mala ja, ale aj decká (ja trpezlivosti, oni pozornosti a počúvania). A práve tie posledné náročné týždne, keď to šlo s disciplínou dolu vodou, som zas mala pocit, že som ich nič nenaučila a sme na začiatku školského roka . Ktorý bol všelijaký, len nie dobrý. A zas si všímam a sp
Čítať ďalej

Mám 28, muža a mačku. Je to v poriadku?

Obraz
 Na základe narodeninových želaní, ktoré som dostala k svojim 28. narodeninám, asi je. Alebo si to aspoň myslí skupina ľudí, ktorých mám okolo seba. Totižto, z xy prianí sa vyskytli asi 2, ktoré mi priali, aby sme už mali s Lukášom dieťa. Zdvorilo som na ne povedala, že ešte máme čas. Nie preto, lebo sme stále mladší, vitálnejší a nebolia nás kĺby. To ani zďaleka neplatí najmä pre mňa. foto z nášho leta 2020, nemám žiadne nové analógové foto, určite sa mi aj film vo foťáku pokazil   Máme čas preto, lebo sa ešte dvakrát na dieťa necítime a je nám v dvojici v našich životoch dobre. Ja viem, nehovorím, že by sme sa s dieťaťom mali zle. Ale bolo by to iné a ja to ešte iné mať nechcem. Úprimne, celkom rada by som začarovala čas, aby sme žili takto, ako žijeme teraz, bez potreby a tlakov na to, mať viac - viac detí ako nula, viac hypoték ako nula, viac nehnuteľností ako nula, viac peňazí ako máme (nie je to nula). Pretože by to znamenalo, že by sme žili viac-menej bez tých bežných starostí a
Čítať ďalej