Sen trebišovskej Malorčanky

Malorka. Miesto, kde som si isto nemyslela, že s Lukášom skončíme uprostred októbra. A dnes, čo ubehol viac ako týždeň, odkedy sme sa spečení na tvári objavili vo Viedni a čakali na Flixbus do Bratislavy, mám pocit, že celé naše malorské dobrodružstvo sa mi len prisnilo.

Pocit, že život na Malorke je ako z inej reality, som mala hneď, ako sme sa vrátili. Asi najviac za to mohlo teplo, to, že tam je stále ešte (do konca októbra) dovolenková sezóna. Neviem, či som sa na nejakej inej dovolenke cítila „dovolenkovejšie". Asi nie. Lukáš to povedal počas nášho výletu viackrát - sme úplne slobodní a môžeme ísť na ostrove kde chceme, zastaviť, kde chceme... Stačilo len nasadnúť do auta a vydať sa. Ja som pritom mala vždy po ruke sangriu, keďže som si vychutnávala dovolenku najviac, ako sa dalo.

 Ako sme sa vlastne dostali na Malorku? Sled rozhodnutí nás oboch - Lukáš už ma po skúšobnej dobe, chcel si vziať dovolenku. Ja zas, naopak, (ako už insta ľudia vedia) som sa rozhodla pre zmenu práce a vedela som, že tak skoro sa na dovolenku môcť vybrať nebudem (plus vyčerpám si predsa všetko, čo môžem, nie?). Ja som vedela, že chcem ísť niekde, kde sa budem ešte môcť aj kúpať v mori a to prišlo Lukášovi vhod, keďže Dano s Matejom už mali kúpené lístky. A tak sme sa ako najväčší snobi - Vranovčan, Hencovčan, Prešovčan a Trebišovčanka, stretli po Pohode všetci spolu na Malorke. Skrátka buržoázia...

S chlapcami sme sa stretli v horskom mestečku Valldemossa, ktoré bolo, samozrejme ako ďalšie, krásne a staré, plné kamenných domčekov s maľovanými okenicami. Takým bolo napríklad aj mesto Soller, kam premáva z hlavného mesta Palma de Mallorca historická električka. My sme sa ňou nevybrali, keďže sme mali autá.

 Naša cesta smerovala na Cap de Formentor, mys na úplnom severe Malorky. Predtým sme sa zastavili, kde sa nám chcelo. Napríklad pri jazere uprostred hôr, ktoré sme serpentínami vychádzali a potom opäť schádzali, alebo aj pri turisticky preplnenom mieste s vyhliadkou.

 jedna z najlepších foto dovolenky

Para na Malorke ♥

 Spoločný deň nás potrápil aj silný lejak, cez ktorý sme nevideli skoro vôbec na cestu. Dostali sme sa do mesta Polenca, kde sme si dali pivo a potom sme si našli nocľah. Na druhý deň sme sa zobudili okolo 7 ráno, aby sme čím skôr došli na jednu pláž, ktorú sme si s Fabiom pozerali ešte doma - Playa de Muro. Na fotkách bolo dlhé biele mólo, čakalo nás hnedé drevené, ale krásne. Navyše, ráno pred 9 sme tam boli my, pár prechádzajúcich či behajúcich a dvaja rybári. Slnko ešte nepieklo, pomaly sa začínalo otepľovať, bol to fakt magický moment - prejsť si po móle, stáť uprostred mora od brehu vzdialený celkom dosť metrov (nemám odhad), počúvať narážajúce vlny a sledovať blízke i ďaleké pobrežie. V tej chvíli sa skrátka život zastaví a všetko zlé odíde. Uvedomíte si, že život treba žiť. Možno trochu tichšie (aspoň ja ako hlučná osoba som sa na tom móle na chvíľu fakt stíšila). 

podľa mňa tam ten palec robí emóciu!

 Samozrejme, nechýbalo ani kúpanie na pláži, kde sme sa vlastne kúpali ako úplne prví ľudia :D Ako prvá som dokonca do vody vliezla ja. Potom sme sa rozdelili - my s Fabiom sme navštívili stredoveké mesto Alcúdia, ktoré bolo celkom blízko. Zo všetkých miest sa práve toto páčilo Lukášovi najviac, takže som si vydýchla, keďže návštevy starobylých miest, ktoré sa často podobajú, bavia asi len mňa :D

fakt sa mu tam páčilo...

 Po Alcúdii sme sa dostali do letoviska El Arenal, ktoré je hrozne blízko hlavného mesta a patrí medzi najnavštevovanejšie letoviská Malorky. Nám sa tam veľmi páčilo, strávili sme super poobedie na pláži ako jedna veľká šťastná rodina. Potom sme sa na hoteloch dali dokopy a večer sme sa poflakovali po meste a popíjali.

Lukáš klasika a gesto futbalistov

Posledný deň sme sa s Lukášom vybrali do Ses Illetes, letoviska pri hlavnom meste z druhej strany. Okúpali sme sa na dvoch plážach, nenatreli sa, keďže opaľovák mali len chlapci a poobede vrátili auto do požičovne, aby sme si ešte vychutnali hlavné mesto, ktoré sa mi páčilo natoľko, žeby som doň šla hneď žiť. 

Na našej októbrovej malorkovej dovolenke som si potvrdila, že lásku k Španielsku, španielčine mám stále v sebe. Fabio mi viackrát povedal, že ja čisto pasujem do stredovekých uličiek, do ulíc hlavného mesta, proste, že vyzerám ako domorodá. S radosťou si to priznávam a asi preto budem, ak sa bude dať, tlačiť ako favoritov na dovolenkové či výletné destinácie vždy niečo španielske :)