Flashbacky roka 2018

Rok 2019 bude v mojom živote celkom významný, najmä v tom, že si na večné veky zničím život tým, že si vezmem za muža Fabia. Nie, kdeže, srandujem :) Nevezmem si ho :D 

Joj nie, výsledkom tohto úvodu má byť to, že áno, v roku 2019 sa ja stanem nevestou. A nie, ešte stále nemám šaty a máme poriešené základné veci (sála, hudba, foto). 

Nový rok sa začal zhurta, aspoň taký mám zatiaľ pocit. Odchádzam z práce skôr, ako keď som robila v novinách a teda aj reálne ešte po práci niečo robím (cvičím, nakupujem, varím, píšem, som s Lukášom, čítam...), ale aj tak mám taký vnútorný pocit, akoby som musela niečo naháňať. Pritom time manažment nemám úplne najhorší - skôr ide o plánovanie vecí dopredu - lebo čoraz viac sa mi zapĺňa diár a niekde vo vnútri je tá myšlienka, že raz sa asi nejaký ten svadobný kolotoč bude musieť začať. Aj keď ho nechcem zažiť, lebo však ja som yolo free pohoďák (asi by som mala prestať s takýmto sebatitulovaním a najmä slovníkom...) a všetko sa skrátka nejako dohodne bez nervov a stresov.

Ále! Tento príspevok nemá byť v štýle Eda robí svadbu/Eda nevesta (aj keď, buďme k sebe úprimní, asi niečo také ešte príde). Dala som si vyvolať film, ktorý som dofotila posledný deň roka 2018. Roka, počas ktorého som sa zamestnala v prvej práci po škole, navštívila Čiernu Horu, Dánsko, Malorku, zasnúbila sa a zmenila prácu. Roka, kedy som nestihla podať prihlášku na rigorózku. Roka, kedy som sa stala krstnou mamou :) 

Silvestra sme strávili už naozaj tradične s vranovskou partiou. Okrem fotiek z neho pridávam do tohto super subjektívneho, osobného a skôr denníčkoidného blogu aj pár fotiek z roka 2018, ktoré sa na blogu (aspoň dúfam), zatiaľ neocitli.

s touto fotkou by som mohla preraziť na rapistickej scéne, verím...

Flashbacky 2018 ♥

Malorka

Sliezsky dom a túra Tatranskou magistrálou

Zvolen - kočíkovanie Jožka a „tatušo Dado"

Budapešť s mamkou

Dánsko s Aničkou

pri fotení tejto fotky som povedala, že bude vyzerať strašne cool. Mýlila som sa :D

Dni mesta Trebišov s animošmi

Aj keď stále mám pocit, že môj život je pomerne nudný, nemenný a niet sa celkovo čím pochváliť, môžem sa pýšiť jednou vecou - množstvom dobrých ľudí, ktorí sú okolo mňa (pozn. red.: nie sú to len tí ľudia, ktorí sú na fotkách v tomto blogu)
Je pritom jedno, v akom východoslovenskom meste som ♥ Vďaka Bohu za nich. To je všetko asi, čo chcem napísať.

PS: Odkedy pracujem v marketingove agentúre, dbám na detaily, dokonca aj používam príkazy html (!) a teda viem, že môj blog vizuálne za veľa nestojí (narážam na nerovnako zarovnané fotky). Ale to som ja. Perfekcionalisti prepáčte.