O tom, prečo nie som úspešnou blogerkou

Pôvodne som chcela tento príspevok nazvať na základe tipu na článok, ktorým si zo mňa vystrelila moja kolegyňa Mia - Cesta za slávou - Eda blogerka. Veľmi ma ten titulok pobavil. A áno, priznávam, v mojich osobných kruhoch o sebe rada zo srandy hovorím ako o blogerke/fashionblogerke/influencerke a trendsetterke, lebo veď haló...

Ale nie :) Najskôr by som vedela byť anti všetky tie vyššie spomenuté pozície - parodovať skutočnú fashion blogerku by som zvládla, veď veľmi rada chodím poobliekaná ako gadžo a na nákup si vyjdem aj v pyžame. Na komunálne voľby som tiež chcela ísť voliť v pyžamových nohaviciach, ale nedovolili mi tak ísť mamka s Dadom. Taký blogering (neviem, či také slovo existuje, som teda trendsetter už aj slovný) by ma bavil, aj keď by si časom vyžadoval vyššiu dávku kreativity a ak sa nemýlim, pár takýchto dív už na scéne je.

Christiania Prešov, február 2019

Čo sa týka môjho vplyvu - nedokážem presvedčiť ani Lukáša, aby si sem-tam kvôli mne obliekol košeľu, a to hovorí, že ma ľúbi a chce so mnou stráviť zbytok života - ako by som mohla ovplyvniť človeka, ktorý ku mne neprechováva nijaké city? 

Druhým problémom je aj to, že si často neverím a nestojím za svojimi názormi a rozhodnutiami, resp. sa ich bojím prezentovať. Uvedomila som si to aj počas týchto prezidentských volieb, že mám síce svoje názory, ale nepúšťala som sa do diskusií s ľuďmi, pri ktorých som vedela, že ich argumentačne nezvládnem. Pretože, aj keď sa snažím čítať seriózne spravodajské články a sledovať rôzne diskusie, nemám na to kapacitu. K politike som nikdy extrémne neinklinovala, asi až fakt v poslednom ročníku vysokej školy a počas práce v Košice:dnes som si rozšírila obzory a uvedomila si, čo aké je a čo môžem urobiť. Nejdem tu však hovoriť, že som mega aktivistka, pretože nechcem urážať prácu tých, ktorí to naozaj robia :)

Popri týchto krutých uvedomeniach si o sebe samej a o tom, ako asi nebudem nikdy zarábať vďaka Instagramu ani dostávať veci zadarmo, je tu však stále jeden z najhlavnejších dôvodov, prečo nie som fashionblogerka. Vždy, keď sa idem účelovo fotiť (chcem novú profilovku, chcem len peknú foto z výletu, chcem sa pochváliť novými šatami), tak mi fotka za žiadnych okolností nevyjde a nikdy s ňou nie som spokojná. A je to des. Neznášam, keď Lukáš stojí s foťákom a ide ma fotiť, som celá nervózna, neviem, ako sa tváriť, postaviť, snažím sa zvierať všetky svaly, ktoré mám, aby som na fotke vyzerala najchudšie a zároveň sa snažím vyzerať prirodzene, čo v mojom prípade, aspoň si myslím, znamená, že som vyškerená na fotke a ukazujem svoje vôbec nie dokonalé zuby. Spolupráca s akoukoľvek značkou zubnej pasty tým pádom odpadá tiež...

Srbsko, marec 2019 - jasné, nemali by sme zabúdať na fakt, že aj keď sa oblečiem pekne, obvykle sa mi nechce maľovať alebo špeciálne česať a zvykla som si na to

Tak teda. Toto je blog, ktorý je fakt o mne. Otvárať sa pomocou písania nie je pre mňa až taký problém, pretože to beriem tak, že na moje články nečaká zástup ľudí, ktorí si to túžia prečítať. Keď som bola mladšia, zapísala som minimálne 5 denníkov. 

Vekom je môj život nudnejší, resp. neprežívam každý jeden pohľad chlapca v škole - ale nie, aj je nudnejší, preto si denník nepíšem a skôr veľa premýšľam. Nad všetkým. 

Nad tým, čo čaká mňa, čo čaká Lukáša, čo nás spolu čaká. Aj preto sa asi budem viac rozpisovať. Aby som si utriedila myšlienky a naformulovala si ich. 

Samozrejme, aj tento môj nápad písať častejšie a viac s menej fotkami môže stroskotať ako nič - ďalší dôvod, prečo nie som úspešná blogerka - periodicitou a občasným pripomínaním sa by na mňa moji dvadsiati followeri (rátam rodinu a kamošov) zabudli aj napriek tomu, že by so mnou boli v častom styku.

Malorka, október 2018 - táto fotka sa mi veľmi páči, lebo sa mi nejako podarilo presunúť tuk z brucha vyššie do stredu trupu a je to pre mňa záhada

Budapešť, august 2018 - Frida so spojeným obočím sa stále tvári viac cool ako ja