Srbské lážo-plážo

Keď som niekomu zo svojho okolia aj neokolia povedala, že ideme na výlet do Srbska, väčšina ľudí nechápala, prečo ideme práve do takej krajiny, ktorá nie je práve najinstagramovejšou a vyhľadávanou  destináciou vo svete.

Úprimne, prvotný záujem o Balkán máme obaja s Lukášom preto že tieto krajiny sú lacnejšie a turisticky menej vyťažené než iné trendy krajiny. Zároveň som však po minuloročnej návšteve Čiernej Hory ostala očarená balkánskou atmosférou, preto by som rada navštívila všetky balkánske krajiny. Aj keď som bola trochu sklamaná, keď som si uvedomila, že Srbsko nemá more (geografia v malíčku!).

Tento blog je mišung všetkého obrazového materiálu, aký si viete na dovoške zadovážiť - teda analóg, zrkadlovka a aj mobilové fotky. K videám a vlogom som sa zatiaľ nedostala... 

Všeobecne sa nám však v Srbsku veľmi páčila najmä pohodová atmoška - ideš, pozrieš si, čo chceš, žiadny pocit strachu, čistá bezpečnosť, nikoho sme nezaujímali, maximálne domácich, ktorí sa chceli porozprávať, aj keď nevedeli po anglicky - fakt sme sa v Srbsku cítili veľmi príjemne a domácky

my dvaja

Do Nišu sme leteli z Bratislavy začiatkom marca, akurát to vychádzalo na predĺžený víkend (od piatka do pondelka). Pripravili sme sa na to, že roaming v krajine mimo EÚ neplatí (trošku sa spoliehali na wifi) a pripravili si plán, čo chceme vidieť.

Niš je mesto na juhu Srbska, ktoré, keď si pozriete na Tripadvisore alebo na iných cestovateľských portáloch, tak vám vybehne dajme tomu že 15 - 20 vecí, ktoré určite vidieť. Myslím, že také top veci sme aj videli.

som asi kus modelkovala

Koncentračný tábor bol fakt mrazivým zážitkom. Najmä z hľadiska toho, že v našich končinách sú nacistické koncentračné tábory, poviem to veľmi hlúpo, „promované" predovšetkým Osvienčimom, prípadne Terezín a zameriavame sa na to, čo sa dialo počas 2. svetovej vojny v našej a okolitých krajinách. Absolútne som nemala ani tušenie, že niečo ako pracovné tábory boli aj na Balkáne.

celá expozícia fakt premakaná, ale keď vidíte, ako majú kanceláriu pod hákovým krížom,,,

Veža lebiek je cool, aj keď sme ju chvíľu hľadali - vozili sme sa okolo nej a je to pomerne nízka vežička/kaplnka uprostred mini parčíku. Nadšencov histórie poteší množstvo informácií o nájazdoch a nadvláde Turkov, aj o odolnosti Srbov (predsa len, slovanský národ...)

občas sme mali problém s azbukou, teda len ja

Majestátny je aj pamätník obetiam v Memorial parku Bubanj, kde sa na kopci týčia 3 obrovské sochy zovretých pästí, ktoré majú symbolizovať muža, ženu a dieťa. Na tomto mieste nacisti popravovali ľudí. Dnes je chodníček na vrchol nenáročným výstupom, plus za pamätníkom nájdete aj lavičky s amfiteátrom a altánky.  

V Niši sa nám podarila super vec - bývali sme priamo v centre s výhľadom na hlavné námestie mesta a Nišskú pevnosť.

 

Všeobecne nájdete v Srbsku množstvo dosť zachovalých pevností a hradov, okolo ktorých majú navyše aj parky na prechádzky a voľnočasové aktivity. Podobne to bolo aj v meste Smederevo, kde sme prišli len potme cestou do Belehradu, no aj potme malo mesto pohodovú atmosféru s mólom popri Dunaji, ktoré dýchalo prímorskou dovolenkovou atmosférou. 

Smederevo

Belehrad bol zážitok, najmä keď si spomeniem na to, ako sme si požičali bicykle od svojich householderov a vybrali sa na úplne opačný koniec, preč od centra mesta, skrz kopce a nekopce, ktoré sme potom museli opäť zdolať. 

milujem momentky!

Potom sme navštívili katedrálu sv. Sávu. Kostol zvonku parádny a obrovský, vošli sme dnu, okrem úvodnej predsiene sme nemohli ísť nikde, pretože všade dookola boli igelity a plachty pre rekonštrukciu. Ak by som si nevšimla šípku do basementu, prišli by sme o riadny šok - v podzemí nás odrovnala veľká bohato zlato zdobená sála s parádnym lustrom a pustenou zborovou hudbou, šak nech je poriadna atmoška!

 

 

Aj v Belehrade sme si užili starobylú zachovalú pevnosť, odkiaľ je výhľad na stret dvoch riek - Dunaja a Sávy. 

Lukáš mi často hovorí, že ma ľúbi preto, lebo urobím hocijakú somarinu, čo mi povie. Dokázať sa postaviť k holubom však bol pre mňa des, ktorý som pre jeho, vlastne úplne sebeckú radosť, urobila

tam sa zlievajú rieky

Belehrad vôbec nie je zaostalým mestom

 Potom sme sa motkali po meste, došli sme aj na údajne vychýrenú umeleckú ulicu Skadarlija, ktorá mala byť podľa cestovateľských portálov „vydláždená mačacími hlavami". Seriózne sme sa s Lukášom snažili nájsť tie mačacie hlavy, no nič sme nevideli, takže to bolo veľké sklamanie :D

 Navštívili sme aj národné múzeum, kde mali originál od Picassa, radosť vo mne ♥

Aj keď sme mysleli, že Srbsko bude taký low cost, že budeme jak Rytmus, mýlili sme sa. Ako, samozrejme, že pivo bolo lacnejšie (našťastie :D). Aj všeobecne ceny jedál boli nižšie, vždy však závisí od toho, čo si chcete dopriať. 

 Ja som každý deň jedla plejskavicu a dokázala by som ju jesť aj naďalej - v žemli, v arabskom chlebe... Sama som prekvapená, ako mi zachutila balkánska kuchyňa. Ale aby som nezabudla . Srbsko si ma získalo najmä ich pukancovou kultúrou :D

Aj v Niši aj v Belehrade sme totiž v centre na každom kroku nachádzali popcornové vozíky, ktoré pre mňa signalizovali skrátka úžas a mňamku a závislosť, keďže pukance milujem. 

Navštíviť Srbsko sa oplatí aj pre ich peniaze - srbské dináre sú pomerne veľké bankovky, takže fakt sa budete cítiť ako milionár :D

Ale áno - v Srbsku uvidíte krásne zachovalé pevnosti, prírodu, ale aj super komunistické šedé uniformitné budovy. A potom aj vianočný stromček na kruhovom objazde v hlavnom meste.