Keď som v poslednom ročníku vysokej školy chodila na birmovaneckú náuku (áno, až vtedy, #mladaeda=rebeleda), páčilo sa mi, ako nám otec Pavol z UPC v Prešove rozprával, že keď sa dvaja stanú manželmi a rodinou, mali by tráviť vianočné a veľkonočné sviatky spolu dvaja, hoci aj sami, aby si vytvárali vlastné tradície, ktoré budú udržiavať aj keď sa rodina zväčší o deti. Veľmi s touto ideou súhlasím a neviem sa dočkať prvých spoločných Vianoc, kedy budeme počas Štedrého dňa s Fabiom spolu variť (jemu rybu, mne rysku, jemu zemiaky, mne zemiakový šalát :D), popíjať pritom vínku a počúvať napríklad Zrní alebo Katarziinu Agnostiku...
Kým sa ale toto stane, premýšľam nad tým, aké máme doterajšie zvyky ako pár. Sú to maličkosti, ako že si dáme pusu na ústa vždy, keď sa stretneme. Mojím zvykom je aj robiť Lukášovi zle a olizovať mu líce, lebo to neznáša. Alebo je naším nechceným zvykom aj to, že spolu máme obvykle len selfie na mobil (prednedávnom som objavila čaro samospúšte na mobile, takže sa to zmení), prípadne fotku od kamošov. Keď sme niekde sami dvaja, na analóg sa nevieme sfotiť a selfie naň vyzerá rozmazane a zle.
Popritom máme aj „väčšie" tradície, na ktorých pracujeme tie 4 roky, čo sme spolu. Hejno, k tomu, že sme spolu 4 roky. Podľa niekoho to nie je až tak veľa, aby sme sa mali brať. Podľa niekoho je jedno, ako dlho sú dvaja spolu. A kde sme my v týchto názoroch? Keďže sa ideme brať, je to asi očividné. Ale! Ani jeden z nás dvoch reálne nechápe, ako je možné, že sme sa v našom vzťahu dostali až do bodu, že vyberáme obrúčky (aj keď nás spája fakt, že na nich chceme ušetriť, keďže ich asi nebudeme nosiť :D). Preto nejde ani o počet rokov, ako dlho ste spolu, ale o ten pocit, že ten druhý človek vás dopĺňa a zároveň viete, že sa s ním vždy dá dospieť k nejakému kompromisu. Alebo ustúpite, lebo ten druhý má mamku právničku a vie sa veľmi dobre hádať (moja mamka nie je právnička).
Festivalová láska
Ale späť k tradíciám. Asi najväčšou tradíciou Edy a Fabia je festival Pohoda. O to viac si vážim tento fakt, že na Pohodu sme obaja šli ešte predtým, ako sme sa spoznali. Ja síce len jeden rok predtým, ale Lukáš 2 alebo 3. Keď sme sa dali dokopy, každý ešte šiel na Pohodu s ľuďmi, s ktorými bol dohodnutí. A ž potom sme šli spolu, aj na ďalší rok a aj na Pohodu 2018, ktorá bola naša ♥ Veľmi často spomínam na ten moment, keď som sa pri svojich tanečkoch otočila na Lukáša a on kľačal. Slová, ktoré mi povedal, si nechávam pre seba - ale sklamem vás, nepovedal žiaden vtip, čakala som ho aj ja. Na Pohodu ideme aj tento rok, aj keď po prvýkrát pôjdeme bez BFF Dana. Verím a budem za to veľmi bojovať, aby sme šli na Pohodu aj na ten ďalší rok, aj ďalší, potom bude minipôrodná pauza a idealisticky si predstavujem, ako budeme na Pohodu chodiť aj s našimi deťmi, pretože my dvaja s Lukášom sme, našťastie, v tomto rovnakí a zoberieme naše budúce detiská hocikde :D
 |
| Pohoda 2015 |
 |
| Pohoda 2016 |
 |
| Pohoda 2017 |
 |
| Pohoda 2018, z ktorej analógovú spoločnú foto nemáme |
 |
| máme len selfie z appky Huji, ktorá robí akože analógové fotky tesne po zasnúbení ♥ |
Jedlo, tanec a priatelia
Jedna veľmi milá tradícia sa buduje spolu s našou vranovskou partiou, s ktorou sa vídame čím ďalej, tým menej (lebo dospelácky život). Dva roky po sebe sme sa ocitli na plese v Humennom, kde sa to vlastne prepája s Maruškou a Lukášom, ktorí patria do Lukášovho a Danovho života už xyz rokov a zvykli si, aspoň verím, aj na mňa.
 |
| 2018, profesionálna foto, nie analógová |
 |
| 2019, zrkladkovka |
 |
| Maruška chcela veľmi byť na blogu (aj keď nechápem prečo) tak dúfam, že už je spokojná :D |
Rozlúčka s rokom minulým
Moje plány na Silvestra boli pominulé roky rovnako smutné, alebo možno aj trochu viac, ako keby som povedala, že oslavujem Silvestra v Trebišove. Bola som totiž vo Vranove a v Hencovciach. Opäť to je ale tradícia, na ktorú nedám dopustiť (a nielen preto, že hráme Activity a ja milujem vyhrávať). Je super, keď aspoň posledný deň v roku sa viete dať dokopy s partiou, priniesť jedlo, ktoré sa nedá ani zjesť, toľko ho je, hrať hry, piť a rozprávať sa.
 |
| Vranov, Silvester 2016 |
 |
Hencovce Silvester 2017
|
Eda event manažér
Mám aj jednu osobnú tradíciu, ktorá je vlastne skôr takým hobby a raz sa stane zárobkovou činnosťou, aspoň v to verím. V rámci mojej trebišovskej angažovanosti vo veľmi miniatúrnej komunite nepravidelne spoluorganizujem tematické párty, ktoré sa rozbiehajú a pomaly otvárajú aj ľuďom mimo animátorskej komunity (výzva pre teba - keď chceš prísť, napíš mi!). Tak sa nám už napríklad spolu s Tomášom podarilo druhýkrát pripraviť Christos Voskrese party (vol. 1 a vol. 2) - už len samotný názov predurčuje na úspech, ja viem. Vol. 3 je už vytvorená ako event, na veľkonočnú nedeľu v roku 2020 teda manželia Fabian-Hilgartovci už majú program.
 |
| Christ Voskrese Party 2018 |
 |
| Christos Voskrese Party 2019 |
 |
| Latino party 2018 |
Milujte svoje zvyky
A takto sa dostanem späť k Lukášovi - na doterajších párty aj bol, aj viac nebol, pretože v tom čase bol aj on obvykle doma a vedela som, že rád pôjde na pivo s kamošmi vo VT. V rámci predmanželských rozhovorov sme sa ale dohodli, že na tieto párty, ktoré organizujem, už po svadbe bude chodiť. A ja som mu zas sľúbila, že budem po svadbe chodiť viac na pivo s kamošmi, aby nemali saussage párty. A vlastne aj to chodenie na pivo je tradícia, a veľmi pekná. Napríklad aj v práci sa snažíme vytvoriť pravidelné piatkové pivo vo vychýrenej krčme U Zajaca.
Tradície a zvyky sú podľa mňa super. Áno, aj také hodnotné kultúrne zvyky, ktoré sú naším dedičstvom (ako folklór), ale aj také malé osobné zvyky, ktoré niekedy nevnímame ani ako nič výnimočné. Výnimočnosť pivu s priateľmi alebo spoločnému nákupu v Lidli (to je asi jedna z mojich TOP najobľúbenejších aktivít spoločných s Lukášom) dodáme len my, nik iný.
Komentáre
Zverejnenie komentára