Ostrov slobody dvoch zadaných ľudí
Už viac ako mesiac si hovorím, že by som mala napísať niečo zo Szigetu. Čakala som na vyfotenie filmu aj som to sama od seba odkladala.
 |
| čakanie na FF |
Trocha hejtu na úvod
Pred samotným opisom festivalu si neodpustím trochu hejtu. Je super priamy vlak, ktorý spája Košice a Budapešť. Ide o vlak Eurocity niečo niečo a veľmi mu musím vytknúť fakt, že sa v tomto vlaku železnice nestarajú o sprístupnenie cestujúcim hlásením v jazyku, ktorý je stále najpoužívanejším jazykom na svete (a nie je to maďarčina). Odveký mýtus/pravda, že v Maďarsku sa dohovoríš len po maďarsky, sa tu často potvrdzuje. Najmä ak niekomu sedíš na mieste a človek sa na teba pozerá s lístkom v ruke a nepovie ti ani slovo. Som veľký hejter takéhoto správanie, ktoré by malo byť úplne prirodzené medzi ľuďmi. Aspoň niečo povedať, nie čakať, kým mi to dopne (to má vždy človek, ktorého podsadne, veľké šťastie, lebo patrím medzi rýchlo chápavých ľudí). Ja sa vo vlaku do Pešte vždy pekne naschvál po anglicky spýtam, či je dané miesto jeho a poväčšine mi človek ani nepozrie do očí a len pokýve hlavou. Toto je vec, ktorá ma fakt mega rozčuľuje...
Ale späť ku Szigetu. Dostať sa naň bolo veľmi jednoduché, inštrukcie na webe sú jasné. Keď sme sa konečne dostali k povestnému mostu z fotiek, bol to super pocit - krok do neznáma, kde nevieš, čo máš čakať, ale vieš, že musíš čakať všetko a by open mind.
Postav stan, kde chceš
Po príchod sme začali hľadať miesto na stanovanie. Keďže sme židáci, nekúpili sme si camping v platenom campingu, veď v cene lístka je free stanovanie. Keď sme prechádzali stanové mestečká, veľa stanov bolo postavených len tak, voľne za ohraničeným priestorom pomedzi stromy na šikmej ploche, akoby sa nič nedialo. Tak sme si s Lukášom našli podobné miesto na čo najrovnejšej zemi a tam sme si postavili stan. Bolo to blízko toitoiek (ako inak) a blízko chodníka, ktorý prechádza dookola celého ostrova. Z druhej strany chodníka bola zábrana a pravidelné tabule oznamujúce nebezpečie padania konárov.
Ako prvé sme zamierili k chill beach, brehu ostrova, kde sa môžete máčať. Ale fakt - sedieť a máčať sa alebo stáť. Keďže Dunaj je mocný, po 3 metroch boli vo vode zábrany pre bezpečnosť plávaniachtivých ľudí.
 |
Jedna z top atrakcií bola typická pouť so všetkým, čo k tomu patrí |
 |
| Margitin ostrov |
Peštianske potulky
Jedno, čo nám na Szigete chýbalo, bol program počas dňa. Každý večer bol minimálne jeden pomerne veľký headliner (Year & Years, Post Malone, Florence and The Machine, FF), popritom sme chodili aj na nám neznáme kapely a spoznávali nové kapely. Tak sme sa napríklad dostali k The Parcels, konečne som počula Jungle a Lukáš ma vzal na Idles - punkáčsku kapelu, na ktorú dnes nedá dopustiť.
Doobedu a do takej 16-tej je však areál spáčsky. Každý dospáva večer a noc, my sme boli ready to go každý deň okolo 10, keď sme sa vzali a odišli do mesta. Boli sme v národnej galérii na surrealizmus, prešli sme sa po meste, navštívili sme Margitin ostrov. A pritom sme nemali pocit, že niečo vymeškávame, čo bolo super.
Veľký obrovský pozitívny bod má Sziget za sprchy. Doteraz nechápem ako sa to stalo, ale sprchovali sme sa každý deň (myslím, že jeden aj 2-krát) a kedykoľvek sme prišli do spŕch, šli sme skoro okamžite pod vodu. Fakt. Raz sa mi stalo, že som stála v rade - predo mnou boli 2 DIEVČATÁ. DVE. To bolo všetko. A bolo to hrozne očarujúce a magické.
Ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na Szigete páčilo najviac, bola by to jednoznačne Florence and The Machine. Pretože bola na vrchole rebríčka kapiel, ktoré chcem vidieť za svoj život. A stálo to zato. ♥
Skoro by som zabudla opísať to, ako to vyzeralo na Szigete v noci. Vyzeralo to skoro ako na Kamenci na Šírave :D Príliš veľa stánkov s výčapom, tvrdým alkoholom či stánky partnerov, mali popúšťané vlastné hudby dosť nahlas. Poväčšine šlo o hitovkové mainstreamové diskotekové piesne, na ktoré sa ľudia rozbíjali. Tak sme sa aj my s Lukášom dostali k pľacu, kde v jedne chvíli presedlali na „oldies" hudbu. Keď pustili O-Zone, Lukáš odišiel a nechal ma samu si tancovať a užívať si tieto gadžovské radosti.
Edina prvá spolupráca
Okrem všetkého, čo som tu popísala, by som sa veľmi skromne, ale hrdo, chcela priznať, že som si na Szigete vyskúšala svoju prvú blogerskú spoluprácu. Naďabila som na článok o Uashmama - eshope s papierovými prateľnými taškami, ktoré počas leta požičajú hocikomu, kto má pekné foto a ide na zaujímavé miesto. Tak som sa ozvala a čuduj sa svete, dievčatá mi rady poskytli jeden batôžtek, ktorý som po Szigete vrátila. Bolo to pre mňa trochu náročné, pretože áno, nemám rada, keď ma Lukáš fotí a ja sa skrátka neviem tváriť sexy a krásne, ale bola to zaujímavá skúsenosť a najmä prvá, ktorú mám za sebou :)
Lukáš krásne na konci Szigetu (po ťažkej noci, kedy vkuse lialo, my sme ležali pobalení v stane a čakajúci na to, že musím odísť pred 5 zo stanu, aby sme stihli vlak o 6 ráno) zhrnul, že sme vyskúšali všetky festivaly v okolí (lebo on bol aj na severe Poľska v Gdyni) a najlepší festival je aj tak Pohoda. A nedá mi inak, ako s ním súhlasiť. Aj keď tohtoročná Pohoda nebola „tá najlepšia", bola pohodová, aká má byť. A keďže sme od cukrárky, ktorá nám robí na svadbu candy bar, dostali pochvalu, že sme najviac v pohode v pokoji svadobný pár, aký stretla, tak to si celé nejako do seba zapadá. Že naše manželstvo začalo minulý rok na Pohode, keď si Fabio kľakol. ♥
Komentáre
Zverejnenie komentára