Rok 2020 buď...

januára 07, 2020

... hoci aj o trošku horší ako rok 2019. Nepohnevám sa. V roku 2019 sa toho stalo a udialo toľko, že pokojne zvoľním. Aj keď viem, že je to nereálne, keďže všetko ide rýchlejšie a rýchlejšie a celospoločenské nepísané pravidlá nás s Fabiom vtláčajú pred ďalšie manželské „must have" - zobrať hypotéku, zriadiť si vlastné bývanie, zakladať rodinu... Ale všetko postupne.

Na Tri krále sme sa zobudili skôr, ako vstávame do práce a Maky z lavju.ooo nás vzal pofotiť sa na nádherné zabudnuté miesta východoslovenskej oblasti

Popri tom, čo by sme podľa očakávaní mali riešiť, máme každý svoje vlastné povinnosti, problémy a trápenia. Také, ktoré nás zahlcujú často tak, že sme radi, keď si večer v posteli len pustíme seriál a neriešime nič. Pretože človek skrátka nevie fungovať 24 hodín 7 dní v týždni, byť stále fresh, young a úplne s logickým uvažovaním.

Spolu

Preto je jedno z mojich predsavzatí byť viac so svojím manželom - viac sa s ním rozprávať, viac sa s ním smiať, viac ho nechávať ma rozosmievať, spolu jesť, spolu kráčať a cestovať. Hoci aj len do Vranova. Byť spolu a užívať si jeden druhého - to je naša výsada, ktorú máme, kým sme dvaja a ktorú treba naplno využiť. Aj keď už teraz máme v zdieľanom kalendári dni, kedy má ten druhý program a povinnosti. Najviac super na takom odlúčení je aj tak to, že sa potom vrátime k tomu druhému do našej izby. Aj keď po niekoľkých dňoch.

Tak to bolo napríklad aj na naše prvé spoločné Vianoce, ktoré sme sa rozhodli tráviť sami, aby sme si ako rodina mohli vytvárať vlastné tradície, ktoré budeme pestovať a rozvíjať rokmi. Celý pohodový deň sme si spolu varili, pozreli Pelíšky, prešli sa... Jeden taký deň, ktorý strávime celý spolu, vynahradí viac dní bez seba. Potvrdilo sa nám to na Štefana, keď sme sa po rodičovských návštevách rozdelili na viac dní a bolo to fajn. Lebo život s Lukášom v manželstve je fajn ♥

Viem

Chcela som sa rozpísať o tom, aké sú moje predsavzatia (okrem štandardných chudnúcich). Ale keď to urobím, budem ich tu mať čierne na bielom, preto to nechcem urobiť. Navyše, nikdy neviete, čo vám nový rok prinesie.

Viem, v čom sa chcem zlepšiť, čomu sa chcem venovať, kam by som chcela smerovať svoju energiu, čo považujem za zmysluplné pre mňa.

Viem, že sa chcem naučiť nevenovať sa veciam, ktoré ma naozaj nebavia a najmä nevenovať pozornosť informáciám zo sociálnych sietí (v zmysle krásne fotky dokonalých životov), ktoré ma nikde neposunú, maximálne len k porovnávaniu sa a uvedomovaniu si nepodareného života (ktorý však nemám).

Viem, že nech 2020 prinesie čokoľvek, budem sa mať na koho spoľahnúť a každú čo i len najmenšiu debilinu, ktorá ma bude trápiť či tešiť, budem môcť povedať Lukášovi.

Viem, že si spolu prejdeme peripetiami, ktoré nás v manželstve čakajú - či už to bude výber miesta bývania, komplikácie so slobodnou umelkyňou Edou a hypotékou či zamýšľanie sa nad osobným naplnením v práci.

Flashbacky 2019

Rok 2019 bol mega rýchly. Zbehol seriózne ako voda, stihla som počas neho zmeniť prácu, vydať sa a zažiť milión zážitkov a chvíľ, na ktoré budem spomínať. Boli sme v Srbsku, na Azoroch, v Portugalsku. Zabavili sme sa na 3 svadbách našich kamošov. Prvýkrát sme boli na Szigete V rámci superpartypivnica sme urobili 5 párty. Mala som parádnu rozlúčku so slobodou, prekročila som vekom hranicu 25 rokov a som už seriózne bližšie k 30-tke.

Z množstva mojich zážitkov mám fotky. Áno, snažím sa urobiť foto zo všetkého, kde sa objavím, aby som mala pamiatku, aspoň jednu. Nie vždy mám pri sebe analóg, ktorý som vlastne v roku 2019 vymenila za „nový", ktorý má, aspoň podľa množstva tmavých fotiek, slabší blesk. A hej, je to aj tým, že som sa zasekla na ISE 200. Z čoho ale mám analógové fotky, ktoré ešte neuzreli svetlo svetla na mojom blogu a sú z čias, keď som ešte bola slobodná Eda nie Fabian?