Ja sa cítim dobre, ja si to užívam

Mohla som písať blog z karantény každý týždeň. Povedala som si však, že to nemá až taký význam pre mňa - pretože dni sa míňajú popri práci, fyzickej aktivite, varení, šalení s mačkou a sledovaní seriálov. Fakt. Už je to mesiac, čo sme doma. Ak počítam správne - a ak nie, ten problém nenastal v karanténe, s číslami to neviem odmalička. 

som si vytuningovala balkón

Čo toto obdobie prinieslo mladému manželskému páru, alias Eda a Lukáš? Oslávili sme v karanténe to, že sme manželia už polroka. Teda, oslávili. Prišli sme na to večer, cestou z výletu a objednali si preto jedlo - hranolky s trhaným mäsom, ktoré mne dvakrát (skoro vôbec) nechutilo, Fabio ho musel dojesť a bolo mu zle aj na druhý deň poobede. TOTO je láska...

Inak máme bilanciu hádok podľa mň stále dobrú - od posledného blogu to bolo možno len 3-krát s tým, že raz to bolo pekne poriadne so zvýšeným hlasom a vypustením zlých emócií. A potom už bolo pekne. Však to je ako po búrke...

 Žijeme si. Dvaja, sami, so Selmou. A je to fajn. Ako som písala minule, dni trávime oddelene, každý sa venuje práci. Ja som si urobila detašované pracovisko na balkóne, pripekám sa a cítim sa ako na dovoške. Podvečery a večery mávame spoločný program - cvičenie (nie vždy) a stream Silných rečí. Nenutíme sa do spoločných aktivít nasilu, aby sme si prehlbovali náš vzťah, fungujeme spolu aj keď každý si robi čosi iné. A keďže sa reálne osobne rozprávame len my dvaja, okorenili sme si to - sem-tam si píšeme na Messengeri.

Našu prvú spoločnú Veľkú noc som si však určite nepredstavovala takto. A je mi to ľúto. Predtým, ako vypukla pandémia, sme sa ešte s Fabiom rozprávali, že možno zvážime to, že pôjdeme každý na časť sviatkov domov k svojim rodičom. Lukáša na Veľkonočnú nedeľu čakal koncert, mňa zas najlepšia Christos Voskrese párty. Plus, mám Veľkú noc a najmä návštevu kostola extrémne spätú s trebišovským kostolom a starými známymi tvárami. Vedela som, že tak budem prežívať veľkonočné sviatky najlepšie, ako viem. Nuž, nakoniec ich budem prežívať s pustenými obradmi v podnájme s Lukášom....

A, spustím sa v sťažovaní. Rovnako zlé je aj to, že na Veľkú noc, keďže ostávame v KE, nebudem mať veľkonočné jedlá. Pretože Fabio nie je ich veľký fanúšik (teda neje to veľmi), nemá význam, aby som robila všetky lakocinky len pre seba - najmä keď ich robiť neviem. Pre mňa teda skutočná Veľká noc začne, keď sa po zrušení zákazu vychádzania poberiem do Trebišova, aby ma mamka nabalila veľkonočným jedlom. 

Premýšľali sme aj nad tým, že by sme sa tiež odfajčili na sviatky niekam, kde budeme mať záhradu a voľný výbeh. K mojej babke do domu sme však ísť nechceli pre každý prípad a s Lukášom rovnako býva v dome babke, ktorú by sme nechceli vystaviť prípadnému ohrozeniu. Tak sme ostali sami dvaja v byte, kde sme. No stále máme čo robiť. Ešte som sa nedostala k opakovaniu španielčiny ani k nijakému online kurzu. Spolieham sa na to, že mám čas. 

A keď aj karanténa skončí a niečo sa mi nepodsrí splniť, nevadí. Základom bude, že sme prežili obaja spolu, nepozabíjali sa a sme v super mentálnej (a snáď aj fyzickej) kondícii.