Priemernosť sa dnes nenosí

 Už dávnejšie som pri behu premýšľala nad tým, že nestačí byť priemerný. Aspoň taký mám pocit. Všetci chceme byť skvelí, super schopní a úspešní v práci, dokonalí partneri, rodičia, ešte aj so správnym prístupom k pomoci druhým a nezabúdajme na zdravý životný štýl... 

Mne osobne to nevadí, ale viem, ako to na mňa vplýva a musím si to priznať. Častejšie sa totiž prichytím pri tom, že môj život zatiaľ nemá žiaden veľký purpose, niečo, čomu som zasvätila všetko. Odovzdala som sa manželstvu s Lukášom, to je na celý život. Nedostala som ešte nový zmysel života v podobe baby, ako milión ľudí v mojom bližšom, vzdialenom aj instagramovom okolí, nie som top špička v robote ani nerozbieham vlastný biznis. Žijem obyčajný život s mužom a mačkou, práca je pre mňa práca a mám rada svoj voľný čas, ktorý využijem aj len na seriály či čítanie kníh. To som ja. Nič svetaborné. 

Jediná vec, ktorú mám ozaj rada a neviem si bez nej predstaviť fungovanie, je beh. Tu si dávam ciele, nejaké méty, ale haló, aj tak viem, že nikdy nebudem ako Lenka Vacvalová (ona je inak top). Čiže opäť som obyčajný priemerný bežec, ktorý si len žije svoj život. A najmä teraz v lockdowne sa snaží fungovať čo najviac normálne. Pretože aj keď nám je s Lukášom doma ozaj pekne (fakt nám lockdown prehlbuje vzťah),  necítim sa doma ničím motivovaná k nejakým úchvatným projektom, akciám, k sebavzdelávaniu, ku kváskovaniu, k otužovaniu.. skrátka k hocičomu. Som doma, urobím si svoju prácu (aj tá sa zo mňa derie, lebo kreativita zo mňa ubúda), zacvičím/zabehnem si a chill. A asi si doma dopriavam viac chillu, ako by som si dopriavala keby sme žili ako predtým. Ale ospravedlňujem si to, že v takomto režime viem fungovať a prežiť. A na Instagrame vidíte, ako každý vie ťažiť z lockdownu maximum, parádne varí, robí si jedne kurz za druhým, maľuje, tehotneje... a mňa ani nič extra neláka. Lebo sa viem uspokojiť s priemernosťou v súčasnom období. 

A tak sa pýtam: je zlé, keď chce byť človek priemerný? Aj tak nemôžeme byť všetci priekopníci - inovátori či lekári, ktorí zachraňujú životy. A teraz nechcem podceňovať nikoho, gratulujem všetkým, ktorí cítia, že sú výnimoční. Ja sa cítim priemerne. Niečo je lepšie, niečo je horšie. A som rada, že si to viem priznať. Že sa takto cítim. A že to  vlastne nie je až také zlé, vzhľadom na to, že som bola pred vyhorením pred pár mesiacmi...sa mám vlastne dosť dobre. Aj keď stále iba priemerne. 

Lukášove narodeniny, rok 2019 na Domaši - grilu chýba nôžka, mne chýba to celé

 K lockdownu - je už dlho. Je potrebný a asi robíme všetko pre to, aby bolo dobre. Ale je mi už dlho, asi ako každému. Aj obyčajné pivo U Zajaca bude po tomto všetkom chutiť ešte 100-krát lepšie. Ani nehovorím o ceste do zahraničia.